úplne vynecháva. Poradí mi špeciálny pedagóg, ako sa to dá naučiť, prípadne poskytne konkrétny návod, veď takých detí je veľa" - napísala nám pani Veronika, matka šesťročného Peťa. O radu sme požiadali nášho spolupracovníka učiteľa - logopéda pána Jozefa Gavláka. Pripravil niekoľko článkov na nácvik výslovnosti spoluhlások: ľ, č, š, ž, r. S ich výslovnosťou je totiž najviac problémov.
***
Nesprávna výslovnosť ľ je v slovenčine veľmi častá, ba možno povedať, najhoršia lebo sa zanedbáva už od útleho detstva. Rodičia, žiaľ, ani pedagógovia nevyslovujú mäkké ľ a nahrádzajú ho stredným l.
Nezaváži argument, že učiteľ pôsobí v nárečovej oblasti práve tam by mal formovať kultúru jazykového prejavu najviac.
Chybná výslovnosť "ľ" sa môže tvoriť rôznymi spôsobmi. Podľa vlastných poznatkov z logopedickej praxe môžem povedať, že najčastejšie sa mäkké "ľ" chybne vyslovuje v slovách: ľavá - lavá, veľa - vela, nedeľa - nedela atď.
Chybne sa vyslovuje, ako tvrdé a hlboké l, pri ňom je chrbát jazyke nižšie a ústna dutina väčšia.
Niekedy sa konček jazyka nezdvíha dohora, dvíha sa iba zadný jazyk, obe pery sú zovreté, takže sa vyslovuje obojperne ako u. Napríklad: ľavá - uavá, ľad - uad, veľa veua atď.
Deti nahrádzajú ľ veľmi časti spoluhláskou j. Napríklad: ľavá - javá, ľad - jad, maľuje - majuje a podobne.
Inokedy možno počuť namiesto ľ spoluhlásku h, najmä na začiatku slov: ľavá - havá, ľad - had - hat atď.
Zvuk spoluhlásky ľ nie je vo všetkých krajoch Slovenska rovnaký, niekde sa vyslovuje príliš mäkko, inde zase skoro ako stredné l. Stupeň mäkkosti je určovaný šírkou dotyku jazyka vpredu a po bokoch. Závisí tiež od veľkosti ústnej dutiny, čím je menšia dutina, tým je zvuk slabší a vyšší. Aj na tom, či sa konček jazyka dotýka vpredu alebo vzadu, čím viacej vzadu, tým je ľ mäkšie.
Logopedické metódy nacvičovania výslovnosti mäkkého "ľ".
Pri nácviku správneho mäkkého -ľ- vychádzame z príbuzných hlások, najmä -ň, -j, ď, prípadne -ť, ktoré majú podobné postavenie končeka jazyka aj silný dotyk bokov jazyka. Niekedy sa to podarí prostým pripodobňovaním: ňaďaľa - ňeďeľa. Alebo vyslovujeme skupiny ňli ňli ňli.
Úspešný môže byť spôsob, pri ktorom zadržíme konček jazyka za dolnými zubami, celý jazyk silne pritlačíme k horným zubom a ďasnu, chystáme sa vysloviť skupinu -ňi, ale v poslednej chvíli sa rozhodneme pre výslovnosť -ji, ozve sa -ľi.
Potom cvičíme v slovách napríklad: ľa, ľo, ľu, ľavák, ľavý, ľadový, ľadovec, ľaľa, ľahký, ľud, ľútosť, ľutovať, Ľudmila, Ľudovít a pod.
Okrem toho mäkké ľ precvičujeme aj v krátkych básňach. Musíme si zapamätať, že v prvom rade deti sa musia naučiť počúvať a kontrolovať sluchom výslovnosť ľ. Preto milí rodičia, pri rozprávaní s vašimi deťmi hovorte správne po slovensky a nezabudnite na správnu výslovnosť mäkkého ľ. A výsledok? Deti sa naučia správne používať v slabikách a slovách spomínanú hlásku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
