sebe osobnú zodpovednosť a abdikoval na svoju funkciu. Jeho obeť má ale tragickú pointu - v tom, že "Belgicko ako šiesta krajina západnej Európy zaviedlo voči SR vízovú povinnosť", je Hrabko celkom nevinne. Zodpovední za túto blamáž sedia kdesi úplne inde.
Hrabko vzal na seba naskutku metafyzický diel viny: "Zrejme som nedokázal získať podporu občianskych združení, vrátane organizácií príslušníkov národnostných menšín, za ktorých participáciu na správe vecí verejných som bol zodpovedný," napísal vo svojom abdikačnom liste premiérovi. Možno - akurát že to nemá žiadnu súvislosť s belgickými (nórskymi, dánskymi, atď.) vízami. Problém rómskych azylantov, na ktorý tieto krajiny - aj to možno nie zakaždým primerane - reagovali, je jednoducho iný problém, ako problém rómskej menšiny (komunity) všeobecne, ktorý mal Hrabko v referáte. Ide o dve kauzy, ktoré spolu viaže jediné puto: objektívne jestvujúca diskriminácia Rómov zo strany majoritnej spoločnosti (ktorá isteže je ťažiskovou agendou riaditeľa pre ľudské práva a menšiny) bola zneužitá ako zámienka na špekulatívne cesty za účelom osobného obohatenia sa inidividuálnych príslušníkov tejto menšiny. Ešte raz: problém rómskeho etnika je živý a existuje, tematické zájazdy za sociálnym prilepšením však nepramenili v diskriminácii, ba dokonca ani extrémnej biede jednotlivcov, ktorí sa výletov zúčastnili. Na to sú k dispozícii už vagóny priamych i nepriamych svedectiev.
Inak povedané - aj keby sa Hrabko za ten rok a pol v úrade roztrhal a dokázal nemožné, všetka "etnoturistika" (termín Csáky - teda aj nadriadený to vie) by bežala v koľajach, v ktorých aj bežala. . Preto je jeho obeť nezmyselná.
Svedomie by si mali spytovať iní. O tom, že ide o organizovaný biznis, v ktorom sa etnicita účastníkov používa ako banková karta, ktorá sa vsunie do veľkorysého azylového zákonodarstva, už otvorene dlho hovoria aj oveľa vyšší vládni úradníci, než je (bol ) Hrabko. Počnúc ministrom vnútra Pittnerom a končiac priamym nadriadeným Csákym. Vo forme oficiálnych mediálnych výstupov už aj bolo naznačené, že za touto "turistikou" sú "agentúry" v podobe rôznych hochštaplerov, ktorí na všetko ochotných Rómov k cestovaniu nakriatnu a berú potom provízie. Je možné, že na tento typ "džobu" sa nehodí žiadny jestvujúci paragraf, takže po línii prvoplánovej kriminalizácie sa biznis rozbiť nedá. V žiadnom prípade však nemôže byť bezbranná tajná služba. Na čo berie SIS ročne temer miliardu, ak nie na to, aby chránila záujmy tohto štátu a jeho občanov? Sága rómskych exodov je modelový prípad pre tajnú službu - už dávno mala nasadiť svojich agentov do "závadového prostredia", odhaliť a neutralizovať organizátorov. Tí totiž, s najvyššou pravdepodobnosťou, nie sú z kasty bezúhonných, takže pre SIS nemohol byť problém likvidovať epidémiu v zárodku. Toto je bežná agenda, denný chlieb tajných služieb. Takže prvý, kto mal už dávno zvažovať odstúpenie, resp. "byť odstúpený", je veru generál Mitro.
V druhom slede je na rane slovenská diplomacia. V závejoch integračných úspechov sa akosi premnožili vízové povinnosti práve do tých krajín, ktoré sa údajne rozplývali nad novou tvárou slovenskej vnútornej i zahraničnej politiky a v Helsinkách nám dokonca usporiadali hlasné ovácie. Ako je možné, že napr. Česká republika, z ktorej to "farební" tiež hojne skúšajú (najmä via Británia) zatiaľ všetky vízové hrozby odvrátila?? Áno, je už členom NATO, čo je iste plus - ale iba od marca ?99. Najväčšie exody zo severnej Moravy do Doveru sa však prevalili ešte v lete ?98. I začiatkom tohto roka boli české noviny plné referátov z tvrdých rokovaní úradníkov MZV oboch krajín - a víza odpadli. Prečo to Kukan, Figeľ a ich úradníci nevedia?? Ako sa môžu s pokojným svedomím dívať, ako nám zaťahuje rolety jeden "integračný priateľ" za druhým. A Figeľ už preventívne trúbi - nasleduje možno Holandsko s Luxemburskom. Veď, čo už sa dá robiť, ak majú "najužšiu vízovú politiku"?
Juraj Hrabko odstúpil nezmyselne. Ak ale jeho prestrelená sebakritika bude mať hodnotu signálu pre vyššiu kultúru verejného života, nebude to aspoň obeť celkom zbytočná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
