názvom Speleomíting, tentoraz s označením 2000. Vo Svite sa zišli reprezentanti všetkých slovenských speleoklubov a skupín, ktorých je na Slovensku 44. Prišli i neregistrovaní milovníci ťažko dostupných a málo prebádaných podzemných priestorov. Vymenili si skúsenosti získané pri objavovaní, zameriavaní a sprístupňovaní nových jaskýň, týkajúce sa nálezov v nich, ako aj historiek spätých s touto záľubou. Na podujatí odznelo presne osemnásť prednášok doplnených o prezentáciu videofilmov, diapozitívov, fotografií, máp i nákresov. Nechýbala prirodzene predajná výstava publikácií s jaskyniarskou tematikou i tradičná speleoburza.

Ako sme sa dozvedeli na samotnom podujatí, hoci sú jaskyniari skromní a pomerne uzavretí ľudia, s výsledkami dosiahnutými uplynulý rok sa môžu bez ostychu pochváliť. Veď len v roku 1999 objavili spolu 6 714 metrov nových jaskynných chodieb a zamerali, čiže zdokumentovali, ďalších 13 293 metrov podzemných priestorov. Nové objavy sa týkali predovšetkým Jaskyne studeného vetra v Nízkych Tatrách a Bobačky v Muránskej planine. Spomedzi jaskyniarskych skupín boli vyzdvihnuté výsledky Speleoklubu Nicolaus z Liptovského Mikuláša, Speleoklubu Banská Bystrica, skupín Cassovia, Drienka, Univerzity Komenského, Slovenský raj a aj speleologickej skupiny zo Spišskej Belej. Za medzinárodný úspech sa považuje spolupráca slovenských jaskyniarov s Chorvátmi pri objavovaní Slovačkej jamy na balkánskom Velebite. Naši jaskyniari tam pred desiatimi rokmi našli jaskynný systém hlboký 1 301 metrov, čo ho radí na sedemnáste miesto na svete.

Aký bol vlastne Speleomíting 2000, sme sa opýtali koordinátorky podujatia Oľgy Mihálovej. "Úroveň sa z roka na rok zvyšuje. A hoci kvalita prezentovaných amatérskych videosnímok nie je príliš vysoká, pre nás je najdôležitejšia práve dokumentácia jaskyniara. Treba zohľadniť, že kameramanom i fotografom mimoriadne komplikuje prácu v jaskyni stopercentná vlhkosť vzduchu i problémy so svetlom."

Na otázku o čom vlastne jaskyniarstvo je, odpovedala, že speleológov prirovnala k horolezcom a potápačom. "Milujeme jaskyne a myslím si, že aj jaskyne milujú nás. Okrem toho, že ich objavujeme, snažíme sa ich aj chrániť. Najväčšou odmenou pre nás je, keď nám jaskyňa dovolí vstúpiť do nových priestorov a navyše, ak sa nám v nej aj niečo nové podarí nájsť. Túžbou každého z nás je objaviť vlastnú chodbu," prezradila.

Ako je to s devastáciou a vykrádaním jaskýň?

"V niektorých krajinách kvôli tomu funguje akási speleologická polícia. U nás sa snažíme koordinovať činnosť s ochrancami prírody, pričom v problémových lokalitách robíme občas v rámci obchôdzok aj fyzickú kontrolu jaskynných priestorov. Najčastejším motívom nie je zberateľská vášeň, ale najmä obchodný motív vykrádača, ktorý sa nálezy - minerály, kamene, zuby a kosti, snaží speňažiť. Prevencia nás stojí nemalé finančné prostriedky. Každoročne totiž musíme obnovovať uzávery jaskýň, ktoré však robíme nielen kvôli týmto jedincom, ale aj kvôli bezpečnosti všetkých ostatných potencionálnych návštevníkov. Zrejme najnavštevovanejšou jaskyňou týmito ľuďmi je Jaskyňa mŕtvych netopierov a Stratenská jaskyňa."