inými úchylnými opatreniami, keďže SDK je podľa nej "destabilizujúci faktor koalície". Nuž, pri listovaní bežnou koaličnou agendou by sa dalo s vyslovenou tézou úspešne polemizovať. A nielen to - aj čo do vnútorných vzťahov sa sama SDĽ už nebezpečne sunie do povážlivo "esdékárskych" vôd.
Dnes zasadne ministerský klub SDĽ s celkom mimoriadnym programovým chodom - bude prehodnocovať vlastnú činnosť, aj vrátane personálnych otázok. Povedané zrozumiteľnejšie, po otvorenej súdružskej diskusii si šesť ministrov a šesť štátnych tajomníkov zahlasuje o zotrvaní Pavla Kanisa vo funkcii predsedu tohto spolku. Ide vlastne o predĺženie iniciatívy šéfa strany Migaša, ktorý na poslednom Republikovom výbore chcel rovno navrhnúť odvolanie Kanisa. Nakoľko diskusia ukázala, že by mu priamy útok nemusel prejsť, dohodol sa práve tento kompromis, ktorý sa všeobecne oceňuje ako Migašova prehra. Či ňou ale aj skutočne bude, povie práve dnešok.
Zo samotného postu predsedu ministerského klubu neplynú žiadne extra vnútrostranícke právomoci ani dividendy, má však prestížno-signalizačný význam - jeho držiteľ sa vníma ako tieňový premiér za SDĽ. Čím Kanis, napokon, aj v opozícii bol.
Zápas medzi (zjednodušene) ministerskou frakciou SDĽ (Kanis, Ftáčnik, Schmögnerová, najvplyvnejší poslanec Weiss) a "migašovským krídlom" má svoju hlbokú personálnu aj politickú podstatu. Jozefa Migaša na čele strany i parlamentu vníma "ministerská" skupina ako nešťastie z dvoch rukolapných dôvodov. Po prvé, viaceré jeho tragikomické vystúpenia zakladajú podozrenie, že v Migašovi prišla naša mediálna scéna o veľmi perspektívneho baviča, čo ale imidž SDĽ - podľa "kanisovcov" - ruinuje. Po druhé, predseda uviazol s Devín Bankou, elektrárňami a Košovanom v takom vzťahu, že kým zostane vo funkcii, SDĽ zostane fakticky bezbranným terčom obvinení z klientelizmu.
To všetko umocnené osobnými ambíciami sa koncentruje do tlakov žiadajúcich Migašovu výmenu na októbrovom zjazde. Ten, samozrejme, využil teraz aktuálnu situáciu na protiútok voči hlavnému pretendentovi, ktorým by veľmi chcel byť práve Kanis.
Politicky ide o zápas dvoch rozdielnych koncepcií fungovania SDĽ v tejto koalícii. Tie sa nelíšia ani tak postojom k vládnym reformám, ku ktorým sa obe zápoliace skupiny vzťahujú približne s rovnakou averziou. "Kanisovcov" a "migašovcov" oddeľuje skôr diferencované hodnotenie následkov týchto reforiem a ich dopadu v celokoaličnom rozmere. "Ministerská frakcia" verí, že i napriek negatívnym účinkom zmien na voličstvo SDĽ bude možné postaviť aj po voľbách túto koalíciu (či skôr podobnú - miesto KDH a DS by sa im väčšmi páčil Fico) a udržať sa pri moci i na ďalšiu legislatívnu periódu. Naopak, "migašovci" sú hlboko presvedčení, že na preferencie SDĽ môže mať akýkoľvek ďalší beh reforiem taký zhubný dopad, že v tejto chvíli už musia hrať o holý politický život.
Z týchto dvoch protismerných prístupov pramenia i dve rozdielne koaličné stratégie SDĽ. "Ministerská frakcia" by rada otupila ostrie sporov s partnerskými stranami, keďže správne tuši, že najzničujúcejší pre preferencie SDĽ by bol politický rozklad koalície a negatívny sociálny dopad reforiem zároveň. Naopak, Migašova partia vidí jedinú záchranu v presadení "ľavicovejšej a sociálnejšej politiky" aj za cenu, že by to malo roztrhnúť koalíciu.
Tak vyzerá zásadný spor, ktorý dnes lomcuje Stranou demokratickej ľavice. Je vo svojom jadre omnoho trieštivejší, ako bitky v SDK. Tam totiž žiadna zo strán nerozmýšľa v alternatíve "totálneho riešenia". Dnešné hlasovanie ministerského klubu významne naznačí, ktorým smerom sa SDĽ pohne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
