informácie o jeho činnosti blokujú "príslušníci DS." Svoju pozoruhodnú úvahu rozviedol až do detailných rozborov (ešteže bez minutáže), koľkože málo priestoru pripadne hlave štátu v porovnaní napríklad s takým premiérom, predsedom parlamentu, jednotlivými ministrami, ba dokonca aj Ľudovítom Kaníkom (exšéf FNM), z ktorého "vyrobili jedného televízneho hrdinu".
Nuž, "mediamonitoring" tohto typu nie je u prezidenta takou novinkou, že by stála za extra glosu. Zvykli sme si. Asi s mesačnou periodicitou (keby bol iného pohlavia, núkalo by sa akési vysvetlenie) sa k verejnoprávnemu čudu navracia. Vždy a zásadne ale iba s tematikou "vyváženosti" spravodajstva a v ňom vlastnej podprezentácie. Štandardizovali sa preto už i reakcie; ozve sa zopár politikov, niekto z R STV a buď Búza či dokonca Materák, a vysokému kritikovi predvedú nejaké čísla, na ktorých demonštrujú, že všetko je inak. Tak tomu bolo i teraz a tu by sa aj dala celá "kauza" zapichnúť.
Keby len nemala "tichú" pointu-motív, ktoré v plnej kráse odkrývajú mentálnu anatómiu hlavy štátu. Kritika totiž odznela v piatok, pričom vo štvrtok vydala DS ako jediná politická strana vyhlásenie k stretnutiu Schustera s predstaviteľmi KSS. Vyhlásenie poriadne ostré - mimo iného v ňom DS vyslovila presvedčenie, že "prezident týmto stretnutím prekročil bariéru, ktorá je neprekročiteľná", keďže "súčasné zákony takýto vzťah ku komunistickému režimu neakceptujú, pretože pokladajú komunistický režim za zločinecký". (Súčasná KSS sa totiž od "svojho" režimu nikdy nedištancovala, takže námietka DS je presná.)
Bohužiaľ, takto funguje náš pán prezident - vzťahovačnosť kráľovská a neudržateľné pudenie k odvetnému úderu. A toto je moment, ktorý je u prezidenta nemenej kritický, ako cyklické "menštruovanie" okolo STV. Bez ohľadu na opodstatnenosť výčitky DS, prvý muž štátu jednoducho nemôže reagovať na bežné nájazdy z tlačových konferencií. Diskredituje tým majestát najvyššieho úradu, ktorý ako štátny symbol má byť povznesený nad dennú agendu politikov. Toto nemá páru nikde v Európe - prezidenti sa nepúšťajú do slovných šarvátok so stranami. Ani vtedy, ak sa ich činnosťou priamo zaoberajú - nech sa Schuster pozrie napríklad na svojho "priateľa" Havla, čo ten mlčky znáša (nevraviac ani o médiách - Nova sa mu už "skrytou kamerou" pozrela i do spálne.)
Isteže, zvlášť naivný oponent môže stále tvrdiť, že časová kolízia s (anti)komunistickým príbehom je náhoda a Schuster iba tradične prefackal spravodajstvo. Nuž, nebolo to až tak tradične - ide o jeho zatiaľ najtvrdší a "najkonkrétnejší" výpad: "Dobre viete, kto riadi televízne noviny. Sú to väčšinou príslušníci DS, pretože už x-krát blokovali vysielanie nakrútených šotov". Logika vskutku úchvatná - ak niekto "x-krát blokoval", musel byť nevyhnutne z DS. Kto iný by si trúfol? I toto má svoju skrytú symboliku - ak má pán prezident niekoho zaškatuľkovaného ako nepriateľa, ten veru je príčinou všetkého zla a z podozrenia sú automaticky von iní. Myšlienka, že "blokovať" by mohli napríklad aj "príslušníci SDĽ", ho ani nenapadne - ako by mohli, keď nepriatelia sú z DS?!
Samozrejme, "neblokuje" ho nikto. Rudolf Schuster je rukojemníkom dlhšej časti svojej osobnej histórie, zo zovretia ktorej sa už nikdy nevyslobodí. Jeho "blokačné" komplexy pramenia v tom istom myslení, ktoré mu nebránilo prijať so všetkými poctami "príslušníkov" KSS (nechceme byť malicherní, ale strany nemajú príslušníkov, ale členov). Je to myslenie priamočiare, s priamočiarymi nárokmi aj voči tej STV: "Občania majú právo vedieť, kde sa pohybujem, čo robím, kde som bol a za akým účelom". Isteže - akurát majú právo i na tisíc iných informácií a Schusterovi fatálne uniká, že tie o ňom nemusia občana najväčšmi zaujímať.
"Nastal čas, aby občania vedeli pravdu", uzavrel Schuster svoj príspevok do diskusie o STV. Naozaj je tu čas na pravdu - o STV i o prezidentovi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
