Slovenská poisťovňa. Tá plánuje nakúpiť komunálne obligácie mesta v objeme 200 miliónov korún. O tieto obligácie bol dosiaľ len malý záujem. Slovenská poisťovňa o ich nákupe uvažuje v čase, keď je mesto na pokraji finančného kolapsu. Keďže poisťovňu vlastní štát, celá operácia vytvára u viacerých ľudí z finančného trhu podozrenie, že ju štát na záchranu Košíc použil rovnako, ako sa štátne finančné inštitúcie na pochybné investície využívali aj za predchádzajúcej vlády.
O katastrofálnom stave financií v Košiciach Slovenská poisťovňa veľmi dobre vie. Správa Slovenskej poisťovne konštatuje, že mesto nedokázalo naplniť plánovaný rozpočet ani v roku 1998, ani v prvej polovici roka 1999. "Vlastné príjmy mesta nepostačovali na pokrytie bežných výdavkov. Schodky boli hradené novoprijatými úvermi. Splácanie existujúcich úverov sa v podstatnej výške tiež realizovalo z novoprijatých úverov a podobne boli kryté aj investičné výdavky."
Finančnú situáciu Košíc hodnotí Slovenská poisťovňa nasledovne: "Mesto vykazuje dlhodobo závislosť od príjmov, ktoré nemajú trvalý charakter - napríklad úvery, dotácie a predaj majetku. Trvalo sa znižuje schopnosť mesta pokryť bežné výdavky a dlhovú službu." Mesto má okrem toho záporný prevádzkový cash-flow, teda viac musí platiť, ako dostane. Slovenská poisťovňa preto jednoznačne konštatuje, že "mesto nemá dostatok finančných zdrojov na splátku istín a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek". Napriek tomu je poisťovňa ovládaná štátom ochotná mestu požičiavať.
Slovenská poisťovňa doteraz Košiciam nepožičiavala a nemiešala sa ani do problémov medzi mestom a jeho veriteľmi. Teraz je však ochotná do týchto vzťahov vojsť. Odôvodňuje to nadštandardnými úrokmi. Košice totiž za svoje obligácie sľubujú úrok 16,5 percenta, pričom súčasný finančný trh ponúka pre investície zhodnotenie na úrovni 8 až 9 percent.
Paradoxom je najmä to, že komunálne obligácie Košíc mali slúžiť na "preklopenie" existujúcich úverov do dlhových cenných papierov. Doteraz ich kupovali iba inštitúcie, ktoré si chceli zachovať aspoň nádej, že im mesto Košice niekedy svoje dlhy splatí. Ani tento záujem však zatiaľ nesplnil očakávania. Slovenská poisťovňa preto musí Košice zachraňovať pred defaultom, na základe ktorého by mesto prišlo o celý rad nehnuteľností, ktoré už stihlo pozakladať v bankách.
Poisťovňa si však uvedomuje vysokú rizikovosť takejto investície, žiada preto od mesta, aby jej dalo do zálohy ďalší majetok. Tým majú byť mestské lesy v katastri obcí Malá Lodina, Veľká Lodina, Sokoľ, Malá Vieska, Kostoľany nad Hornádom, Nižný Klatov a Baška. Mesto Košice si ich ocenilo na 764 miliónov korún a uvažuje dokonca aj o predaji všetkých svojich lesov ako celku, keď odhaduje ich hodnotu na 2,5 miliardy korún. Aj samotné založenie lesov je však neistá operácia, lebo mesto mohlo hodnotu lesov umelo nadsadiť. Košice už založili viac ako štvrtinu svojich lesov, pri týchto operáciách ich však na základe tzv. koeficientu výťažnosti zakladali asi za desatinu sumy, ktorú si vykazujú ako ich hodnotu.
Slovenská poisťovňa si zatiaľ svoj znalecký posudok urobiť nedala, čo zdôvodnila tým, že nový posudok by bol príliš drahý. Nechala si preto urobiť "audit znaleckého posudku", na základe ktorého sa definitívne rozhodne, či pôjde zachraňovať Košice, alebo nie.
Dlhy mesta pochádzajú z obdobia, keď bol košickým primátorom terajší prezident Schuster. "Celkom určite vás môžem ubezpečiť, že prezident nezaujal stanovisko. Treba sa spýtať poisťovne a magistrátu. Prezident s tým nemá nič spoločné," povedal riaditeľ komunikačného odboru Kancelárie prezidenta SR Michal Stasz. "Primátor Košíc Schuster vtedy urobil dlhy, ale zveľadil majetok z dvoch miliárd na tridsať. Ten majetok tam je a má ohromnú komerčnú hodnotu."
Autor: Dušan DEVÁN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
