dnešnej dobe dosť problematické. Navštívili sme Mestskú knižnicu v Kežmarku, ktorá je bez právnej subjektivity ako súčasť Mestského kultúrneho strediska v Kežmarku. Po presťahovaní sa do zrenovovanej budovy Reduty v roku 1973 mala knižnica 1 327 čitateľov a piatich odborných pracovníkov. V tom čase jej priestory bohato stačili požiadavkám čitateľov. V súčasnosti, keď počet čitateľov stúpol na 4 207, pri nezmenenom počte odborných pracovníkov, ten už absolútne nestačí na tak veľký počet návštevníkov knižnice. Priemerná denná návštevnosť je 250 čitateľov. Viac sme sa o knižnici v Kežmarku porozprávali s jej vedúcou Alžbetou Dudášovou.
V čom vám pomáha počítačová technika, ktorú už tri roky využívate?
- Pomáha a veľmi výdatne. Skvalitnili sa služby pre čitateľov, pomohla pri spracovaní vyše 49-tisícového knižničného fondu, zrýchlila a skvalitnila nám prácu. Dnes môžeme čitateľom podávať veľmi kvalitné odpovede na otázky a informácie. Odbudla nám tá mravenčia práca s evidenciou výpožičiek. A tak evidencia čitateľov, knižničného fondu i výpožičiek je dnes sto percentná, hlavne však kvalitná. Pred desiatimi rokmi mestská knižnica zakúpila 4 367 nových kníh za 117 066 korún, teraz 973 za 124 120 korún, čo ukazuje, ako veľmi výrazne za tých pár rokov vzrástla cena kníh, no na druhej strane vzrástol aj počet čitateľov. Tento rok má naša knižnica v rozpočte štyridsať tisíc korún na nákup na mesiac, za čo sme Mestskému úradu v Kežmarku boli veľmi povďační, lebo nezabudol aj na potreby a požiadavky čitateľov. Chápeme dnes, že finančná situácia je veľmi zlá, no na druhej strane, čitateľov tieto problémy nezaujímajú a čakajú, že knižnica im vždy poskytne kvalitné a pohotové služby.
Ako spolupracujete s takou bohatou klientelou čitateľov?
- Gro našej práce spočíva v popoludňajších hodinách, keďže je u nás v Kežmarku iba jednosmerná prevádzka v školách. Doobeda chodia do knižnice hlavne dospelí čitatelia, je ich 60 - 70. Prídu si prečítať dennú tlač a časopisy, ktoré si málokto môže dovoliť kupovať. Najväčšia záťaž pracovníkov nastáva v popoludňajších hodinách, keď niekedy mávame vyše dvesto čitateľov a túto prácu musia vykonávať dve pracovníčky. Je to pre ne veľký problém, pretože sa stáva, že čitatelia stoja v rade až po dvere a keď niektorí z nich potrebujú kvalitnejšiu pomoc alebo informáciu od pracovníčiek, tie majú naozaj čo robiť, aby sa sústredili na to, čo čitateľ od nich potrebuje, čo od nich očakáva.
V priestoroch mestskej knižnice, i keď pri návale práce, pristavili sme sa pri jednej z pracovníčok - Mariane Dlugošovej. Spýtali sme sa jej, o akú literatúru je medzi čitateľmi najväčší záujem.
- Veľký záujem je najmä o náučnú literatúru, a to nielen pre základné školy, ale aj stredné a učňovské školy, ktorých je tu dosť. Máme málo detskej náučnej literatúry, ale aj pre dospelých (pedagogika, sociológia, ekonomika...). Je záujem o výpočtovú literatúru a o prírodovednú. Táto literatúra je však pre nás veľmi drahá.
Poskytujete aj nejaké špeciálne služby čitateľom?
- Žiaci a študenti potrebujú často literatúru na spracovanie rôznych referátov. Pociťujeme potrebu im pomôcť. Oni si takúto literatúru nájsť nevedia a je jej aj nedostatok. Často vyberáme pre mladých aj literatúru, ktorá je skôr pre dospelých. My by sme detskú náučnú literatúru aj kúpili, ale je veľmi drahá a pravdupovediac, už ani niet za čo nakupovať.
Ako sa správajú čitatelia k vypožičaným knihám?
- Veľmi neohľaduplne. Cena kníh išla veľmi hore a keď vidíme, v akom stave sa vracajú do knižnice, bolí nás srdce. Sú často pooblievané kávou, sú aj poobhrýzané. Študenti vytrhávajú jednotlivé strany, ktorých texty potrebujú len raz. Veď si ich môžu prísť ofotiť. Hviezdoslavov "Pozdrav" sme dofocovali už najmenej dvadsaťkrát a znovu ho niekto vytrhne. Našli sme v knihách aj žiletky. Naša kolegyňa Margita Tfirstová celé dopoludnie venuje oprave kníh. Skutočne má čo robiť, aby dala do poriadku knihy, ktoré sa vracajú takto znehodnotené.
Vieme, že často navštevujú vašu knižnicu aj spisovatelia, hlavne v čase Literárneho Kežmarku...
- Chodili, aj chodia. Ale už pomenej. Väčšina spisovateľov je totiž sústredená v Bratislave a prísť do Kežmarku je pre nich i pre nás finančný problém. My nemáme možnosť im preplatiť ani len cestovné a ubytovanie, takže teraz sa nám málokedy podarí ich pravidelne pozývať. Využívame zväčša našich regionálnych autorov - Baráthovú, Hudáka, Marca... Máme bohatú kroniku návštev. Spomeniem aspoň Pavloviča, Machalu, Janovica, Repku, Krnu, Mináčovú, Mihálika, Kondróta, Buzászyho, Majerníka, Švenkovú, Brtaňa Štrelingera, Chudobu, Mitana, Kováčovú...
Autor: František Kuzár
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
