sme si spolu po zápase sadli na kus reči.
* Čo vás v tomto zápase, v ktorom už nejde o nič, motivovalo?
- Stále ide o niečo. Nám ide o čo najlepšie umiestnenie v druhej šestke a aby ľudia prišli aj nabudúce. A aby bol v Košiciach basketbal aj o rok.
* A čo taká motivácia, dať Krompachom aj tretí raz za sebou stovku?
- Na stovku sme pred zápasom nemysleli. Keď sme dali za polčas 55, možno vtedy. Vytvorili sme si náskok bodík po bodíku a súper už potom pôsobil odovzdane.
* Bodové rozdiely vašich posledných víťazstiev nad Krompachmi: najprv doma o 25, potom vonku o 31, teraz opäť doma o 25 - hovoria o tom, že to asi na nich viete.
- Možno že oni nevedia, ako nás brániť, akú obrannú taktiku na nás zvoliť. Nemajú vysokých hráčov a aj keď my v útoku nedáme, opäť si to doskočíme. Víťazstvo nad Krompachmi je povinné.
* Dnes (v sobotu) ti "išlo".
- Bolo to jednoduché: zobral som loptu a išiel som do koša. Keď má človek natrénované, nemá sa čoho báť. Keď však útoku nedám kôš, alebo ku mne ani nepríde lopta a potom v obrane dá hráč cezo mňa dva-tri koše, moja sebadôvera klesá a už si veľmi neverím, držím sa v ústraní. Dnes som sa chytil, keď som na konci prvého polčasu dostal tri lopty, z ktorých som dal tri koše.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
