dvojakého významu. Po prvé, ide o azda najnáročnejší a najrozsiahlejší projekt z programového vyhlásenia, ktorého úspešná realizácia skutočne výrazne ovplyvní charakter štátu. Hovoriť o tom, že "správa vecí verejných sa priblíži občanovi", je trochu vyvetrané klišé - ale tak nejako by to naozaj byť malo. Po druhé, schválenie tejto koncepcie, aj keď päť minút po dvanástej, znamená, že pokročilý politický rozklad zatiaľ neochromil rozhodovaciu schopnosť vlády.
Druhý signál zaslúži zvlášť vyzdvihnúť, keďže po roku a pol štvorhlavej garnitúry už avizuje akúsi rituálnu šablónu: Nech je odpor exkomunistov proti systémovým zmenám akokoľvek "zásadný" a "neprekonateľný", napokon vždy sa odkiaľsi vykľuje kompromis. Či to vydrží, vedia nebesá - zatiaľ to ale funguje. Zvlášť je pozoruhodné, že k dohode sa zvolila SDĽ práve v rozpoložení, keď medzi "migašovcami" a "kanisovcami" vzplanuli všetky neukojené vášne.
Napriek všetkému pozitívnemu, utorňajšiu dohodu z vlády neradno preceňovať. Terajšia zhoda, dosiahnutá s trojmesačným omeškaním (oproti pôvodnému harmonogramu) po siahodlhých sporoch, je iba uchovaním šance pre reformu, nie jej spustením. Napríklad podľa Dzurindu zrazu už nejde o "dokument výkonného realizačného charakteru", ale iba o "východiskový dokument". Uzavretý "kompromis" je totiž o tom, že k projektu vládneho splnomocnenca Nižňanského sa v kľúčových bodoch pričlenila alternatívna koncepcia SDĽ. Dokonca ako rovnocenná, takže Mikloš (Nižňanský) má za úlohu do mája ponúknuť porovnávacie modely oboch verzií. To znamená, že rozseknutie najvážnejších konfliktných uzlov sa iba odložilo, čo iba dáva možnosť rozbehnúť legislatívne práce tam, kde sa koncepcie vládneho splnomocnenca a SDĽ nebijú. Musia však bežať naozaj cvalom, veď Nižňanský opakovane vyhlasoval koniec marca za posledný termín dohody, aby sa séria zákonov ešte dala stihnúť. A ak si tu primyslíme povestnú obratnosť rezortných i Fogašových legislatívcov (na marcovú schôdzu dodali parlamentu 3 - TRI! - návrhy zákonov), skepsa je namieste.
Navyše, rozdiely medzi predstavami SDĽ a koncepciou Nižňanského sú naozaj hlboké. Ide predovšetkým o budúcnosť štátnej správy na úrovni okresov - splnomocnenec ju chce zrušiť plošne, SDĽ pripúšťa iba zníženie počtu okresných úradov približne o tretinu. Druhý principiálny spor je o počet vyšších územných celkov - Nižňanský je za 11 plus Bratislavu, SDĽ za uchovanie terajšieho stavu, ba dokonca koketuje i s návratom k starému členeniu na tri kraje a Bratislavu. Po tretie, sporný je aj prechod kompetencií na samosprávu, kde síce ľavica nenamieta až tak rozsah oslabenia centrálneho štátu (okrem niektorých správnych kompetencií - živnostenské listy, stavebné povolenia a pod.). Navrhuje ale "etapizáciu", to jest rozložiť celý prechodový proces na niekoľko rokov. Splnomocnenec naopak počíta s okamžitým prevodom dohodnutých právomocí na obecnú a krajskú samosprávu.
Námietky SDĽ nie sú teda kozmetické, ale menia filozofiu celej reformy. Pokiaľ iný názor na počet krajov sa zdá byť z pohľadu vzťahu občana a štátu neutrálny, "etapizácia" kompetencií i trvanie na okresných úradoch sa dá hodnotiť ako jednoznačne etatistickejší prístup. Úplne oprávnená je naopak požiadavka SDĽ na čo najdôslednejší kontrolný mechanizmus (aj keď Nižňanský tento problém neignoruje) financií, keďže samosprávy budú po reforme disponovať rádovo vyššími sumami, než pred ňou. Hrôzostrašný obraz hospodárenia na úrovni obcí (na čele s "obcami" BA, KE a BB) dnes a denne presviedča, že súčasný systém kontroly nestačí.
Viniť SDĽ ako takú z brzdenia či dokonca sabotáže reformy verejnej správy je veľmi nepresné, keďže v tejto kauze sú postkomunisti sami rozčesnutí. Jej silná samosprávna loby, na čele s trojnásobným predsedom ZMOS-u, favorizuje Nižňanského vrátane likvidácie štátnej správy na okresoch. Tam však sedí iná loby SDĽ, loby nezničiteľných aparátčikov, ktorí vyvíjajú protismerný tlak. Na výsledok tohto vnútorného existenčného zápasu teraz musí čakať celá koalícia. Zatiaľ do mája. Skutočnou alternatívou je, že celá reforma verejnej správy si počká na inú koalíciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
