Tento zeman si tam dal zriadiť kúriu a názov obce používal v prídomku. Pomenovanie dediny Tolčemeš sa zachovalo až do roku 1948. Podľa spomínaného autora obec založili slovenskí sokoliari z iniciatívy Uhorského kráľa v druhej polovici 11. prípadne 12. storočia. Začiatkom 14. storočia kráľ Karol Róbert z Anju daroval usadlosť Tolčemeš zemanovi Mikulášovi, synovi Mateja. Mikuláš Apród si v Tolčemeši dal postaviť kúriu. On a jeho potomkovia a dedičia, zemania Apródovci používali v prídomku spomínaný názov dediny aj v 15. storočí. Postupne obec prešla pod správu Prešova a šľachticov Tordaiovcov, Spacaiovcov a Bornemisovcov.
Kostol, ktorý v obci dali postaviť zemania Apródovci v roku 1353 bol zasvätený sv. Mikulášovi.
Málo sa vie vo verejnosti o autoroch literatúry, ktorí v dávnej minulosti písali o Slovensku. Medzi takých, ktorí takto učinili a mali svoj pôvod v Šarišskej stolici ani často nepoznáme pod vlastným menom, pretože používali rôzne pseudonymy. Medzi nich patril aj Ján zo Šariša, ktorý sa narodil v Tolčemeši, dnes Šarišských Sokolovciach, ktoré sa nachádzali na južnom úpätí pohoria Čergov.
Spomínaný Ján zo Šariša písal svoje práce v latinčine. Žil v dobe, keď sa rozvíjalo baníctvo, ktoré si vyžadovalo znalosť písma. Na našom území v Nitre, Bratislave, Spišskej Kapitule, Hronskom Beňadiku, Jasove, Lelesi, Turci a Šahách sa zriaďovali inštitúcie na produkciu písomnosti. Medzi tvorcov spomínaných písomností patril aj Ján zo Šariša, o ktorom nepoznáme veľa údajov.
Ján zo Šariša pri svojej tvorbe používal rôzne pseudonymá. Raz písal ako Ján Apród, inokedy ako János Kükülle, či Johanides Archidiakonus de Kikulwe a ďalšie. Prídomok sa často stotožňoval s jeho rodnou obcou alebo časťou chotára Tolčemeša a okolia.
Ako sa Ján zo Šariša vypracoval na známeho literáta? Jeho otec sa volal Mikuláš, ktorý dostal za verné služby po bitke pri Rozhanovciach od kráľa Karola Róberta z Anju donáciu obec Tolčemeš. Jeho rodina predtým pravdepodobne žila v blízkosti Sabinova, kde mal uvedený uhorský kráľ svoje stanovište pri ťažení proti Omodejovcom a Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V tom čase sa dvaja synovia Omodeja Abu skrývali na Šarišskom hrade a nechceli sa podriadiť kráľovi. Kráľ Karol Róbert z Anjou vyšiel z bitky pri Rozhanovciach víťazne.
Po smrti Karola Róberta z Anju k moci v Uhorsku prišiel Ľudovit I., zvaný Veľký tiež z rodu Anjou. Tento úspešný uhorský panovník potom vládol od roku 1342 - 1382. Za jeho panovania Uhorsko dosiahlo veľké úspechy. Stalo sa najmocnejším štátom Európy a jeho hranice sa rozprestierali od Baltiku až po Čierne a Jadranské more. Bol to veľmi úspešný panovník, ktorý mal šťastnú ruku pri vedení vojska v bojoch.
Ján zo Šariša sa stal obľúbencom Ľudovíta I. z Anjou. Napísal o svojom kráľovi celú históriu od jeho korunovácie až po smrť. V tejto kronike písal veľa aj o Slovensku, s ktorým bol spriahnutý. Bol častým hosťom na Nitrianskom biskupstve. Obdivoval počínanie kráľa Ľudovíta I. v boji proti Turkom, ktorí v roku 1365 museli opustiť Uhorsko. Po porážke Turkov ho korunovali aj za kráľa Poľska. V tom čase hlavným mestom Uhorska bol Vyšegrad a až neskoršie Budín. Kráľ Ľudovít I. zomrel v roku 1382.
Kronika, ktorú napísal Ján zo Šariša o kráľovi Ľudovítovi I. bola vydaná v roku 1473, 1483 a v roku 1600, 1746 a 1767 ju vydalo vydavateľstvo Tranoscius. Naposledy vyšla v roku 1960 v Budapešti.
Ján zo Šariša bol veľmi skromný človek, ale hrdý na svoju krajinu a za svoju prácu obdržal hodnosť magister. Stal sa kanoníkom v Aráde, prepoštom v Jagri a v roku 1346 - 1388 aj Jagerským vikárom. Mal dobrý vzťah k Nitre a často navštevoval Zobor. Zomrel v roku 1397.
Aj náš Šarišský región mal v dávnej minulosti osobnosti, ktoré preslávili túto časť Uhorska, len škoda, že všetky pozitívne veci sa nepripisujú Slovensku, ale maďarskej histórii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
