spoločenské a politické funkcie v Šarišskej župe a Uhorsku až do vzniku prvej ČSR. Bol predposledný vlastník fričovského panstva v renesančnom kaštieli. Bol poslancom v Uhorskom sneme za okres Prešov a ministrom poľnohospodárstva Uhorska. Stál na čele promaďarskej skupiny obyvateľstva v Šariši, ktorá bránila záujmy Uhorska a Maďarska a tlmila slovenský národnoobrodzovací proces.
Vystúpenie Slovenska z uhorského zväzku a vznik prvej ČSR značne oslabili postavenie a popularitu baróna Imricha Ghillányho. Pre jeho postoje a počínanie bol sledovaný bezpečnostnými zložkami rodiacej sa republiky. Majetky baróna Imricha Ghillányho sa v tom čase rozprestierali v ôsmich obciach Šariša. Podnikal kroky, aby sa pomery na tomto území uberali iným smerom. Cestoval po Uhorsku a najčastejšie do Budapešti. Aj naďalej bol funkcionárom Uhorska, tentokrát poslancom Hornej snemovne Maďarska. Cestoval vlakom a do Fričovského kaštieľa prichádzal svojim autom alebo na konskom záprahu. Často prichádzal tajne a inkognito. V poslednom období si zvolil miesto výstupovej stanice v Margecanoch a potom cez Miklušovce, Klenov a Hrabkov prichádzal do Fričoviec. Mal príležitosť navštíviť svoje majere a svoje rodiny. Jeho matka Vilma Róllová pochádzala z Margecian.
Pri jednej takejto ceste z Budapešti, rozhodol sa pricestovať do Margecian a odtiaľ pokračovať v ceste do Fričoviec, kde bolo jeho šľachtické sídlo. Z Margecian do Klenova cestoval na konskom záprahu a potom sa rozhodol zbytok cesty prekonať peši. Z bezpečnostných dôvodov sa rozhodol preobliecť za cigána s husľami v ruke. Ako si tak kráčal k svojmu panstvu po poľných a lesných cestách, nečakane sa pri Chminianskych Jakubovanoch stretol s lesnými robotníkmi, ktorí pochádzali práve z jeho fričovského panstva. Robotníci si z neho začali uťahovať a nedali mu kľudne ďalej pokračovať v ceste. Prinútili ho dokonca zahrať aj na husliach. Ako - tak sa mu podarilo odpútať sa od robotníkov a pokračovať v pešej túre do Fričoviec.
Jednému z robotníkov sa nepáčilo zaobchádzanie jeho kamarátov s "cigánom". Jeho tvár mu bola povedomá a nápadne sa ponášal na ich pána baróna z Fričoviec. Ale čo by sa takýto pán preobliekal za cigána?
To najhoršie spomínaných robotníkov čakalo v pondelok ráno. Chlapi sa sústredili na zhomaždišti pred kaštieľom, kde sa rozdeľovala práca. Predtým si navzájom rozprávali, čo sa im prihodilo v sobotu v neďalekých lesoch pri Chminianskych Jakubovanoch. Smiali a zabávali sa z toho, ale smiech ich zakrátko prešiel!
Na rozdelenie prác v sprievode správcu prichádzal aj barón Imrich Ghillány. Tušili, že sa deje niečo neobyčajné. Všetkých robotníkov z lesa si dal predvolať do kaštieľa. Barón sa im priznal, že cigánom v lese, z ktorého si uťahovali a donútili ho hrať na husliach bol naozaj on, ich pán. Robotníci tušili, že ich neminie trest. Začali sa vyhovárať, ale to im nepomohlo. Rozkázal svojmu správcovi, aby každému z nich vyplatil 25, ale nie korún, ale tentokrát 25 palíc na zadnú časť tela. Barón si uvedomil, v akej situácii sa práve nachádza a telesný trest by mu rozhodne nepomohol. Všetko sa nakoniec obrátilo na žart a pre robotníkov sa to skončilo dobre.
Robotníci, ktorí tento príbeh priamo zažili sú už na pravde božej, ale príhodu stačili vyrozprávať svojim deťom a vnukom. Mne tento príbeh vyrozprával jeden z občanov Fričoviec, ktorý sa volá Pavol Petruška.
Podobných príbehov o barónovi Imrichovi Ghillánym sa medzi ľuďmi zachovalo niekoľko. Niektoré sú smutnejšie, ale boli aj veselšie. Tento, ktorý som opísal bol jeden z posledných. Za niekoľko dní sa barón rozhodol opustiť územie ČSR a z fričovského sídla odišiel do Maďarska, kde v roku 1922 zomrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
