- 1630. Majstrom stavby bol Michal Sorger, pravdepodobne z Košíc. Kaštieľ dal postaviť šľachtic Valent Bertoty, čo dokazuje rodový erb s uvedením roku výstavby a iniciálkami Valenta Bertotyho. Autorom erbu a epitafu z roku 1686 je Gabriel Bertoty. Z oboch strán erbu sa nachádza nápis v latiskom jazyku "Unica diavitias domini benedictio donat sis pius et victus larga fluet", čo v preklade znamená "Vlastníci blahorečia tomuto vzácnemu skvostu a chcú ho venovať spravodlivému, láskavému a rodičovskému živobytiu, ktoré by oplývalo bohatstvom a štedrosťou".
Fričovský kaštieľ je dvojpodlažná lustrovaná stavba a má štvorcový tvar. Na okrajoch sú nárožné vežičky, ktoré sú štítkovou atikou spojené s celou stavbou kaštieľa. Na fasáde kaštieľa sú trojdielne okná, nad ktorými sú umiestnené strieľne. Podľa niektorých historikov boli iba ozdobou na spôsob niekdajších hradov. Podľa K. Divalda prízemie kaštieľa slúžilo na skladovanie potravín a na strelivo.
Rozsiahlejšia prestavba kaštieľa bola v roku 1840 za Jozefa Ghillányho. Strecha na kaštieli je lomová a krytá štítkovou atikou, ktorá je najkrajšou ozdobou kaštieľa a dodáva mu výraznú majestátnosť. Skladá sa z dvojitých štítkov, z nižších a vyšších, ktoré sa navzájom striedajú a sú bohato zdobené figurálnou ornamentikou. Výklenky - slepé arkády sú zdobené sgrafitovou výzdobou a sú vysoké stotridsať centimetrov. V nich sa nachádzajú historické postavy staroveku, stredoveku a novoveku. Okrem nich sú tam zobrazené postavy feudálov zo 17. storočia - knieža, zeman a trubadúr. Z postáv mytológie je tam Venuša, Jupiter, Mars, Viera, Nádej, Láska, Zeus, Héra a iné. Z historických postáv je to Titanus, Trajanus, Brutus, Dávid, Šalamún, Nero, Korvín, Žižka a ďalšie. V ornamentoch, ktoré sa tam nachádzajú prevládajú ruže, klinčeky a ľalie. Sgrafity na priečelí kaštieľa zhotovil Martin Waxman, o čom svedčia nápisy na atike východnej vežičky. Spomínaná výzdoba dosahuje najvyšší stupeň, ktorý sa dosiahol pri ornamentike a figurálnej výstavbe. Pre niektoré úpravy patril Fričovský kaštieľ medzi najkrajšie renesančné kaštiele na Slovensku.
Kaštieľ bol postavený na močaristom teréne, medzi dvoma potokmi. Prístup ku kaštieľu bol z južnej strany od terajšej cesty a zo severu z druhej strany kaštieľa. Na močaristý terén nadväzovali vodné priekopy, ktoré boli odstránené začiatkom 19. storočia. Na medziposchodí zo severu bol inštalovaný padací most. Pri rekonštrukcii v roku 1840 sa vo vnútri kaštieľa vystavil polkruhový portál a polkruhové klenby. Hlavná sieň kaštieľa bola na poschodí. Mala hudobnú temperu s pomaľovanými parapetmi. Na obraze, ktorý je v Bardejovskom oblastnom múzeu je zobrazená fričovská tanečná sieň kaštieľa s tancujúcim párom a s cigánskou kapelou. Podľa neoverených informácii v tejto sieni pri náhodnej návšteve Fričoviec hral aj Ludvik van Beethoven.
Ku kaštieľu vždy patrili aj okolité objekty. Z nich najhodnotnejší je kuriálny dom Bertotyovcov, ktorý bol postavený po ich príchode do Fričoviec v prvej polovici 16. storočia. Neskoršie po výstavbe kaštieľa bol tam na okraji zriadený mlyn, poháňaný vodou privádzanou umelým korytom z Kopytovského potoka. Po odstránení vodnej priekopy bol mlyn zrušený a budova začala slúžiť pre iné účely.
Až do druhej polovice 18. storočia kaštieľ patril Bertotyovcom. Posledný jeho majiteľ bol Mikuláš Bertóty, ktorý kaštieľ späť odkúpil v roku 1750 za podstatne vyššiu cenu, za akú ho predtým predal jeho otec Ján Bertoty v prvej polovici 18. storočia (bol hazardným hráčom). Od roku 1760 kaštieľ prešiel do vlastníctva Ghillányovcov a oni ho spravovali až do roku 1945 do vydania Benešových dekrétov. Potom kaštieľ prešiel do vlastníctva Československého štátu. Pri kaštieli sa nachádza vzácny menší dendrologický park so vzácnymi drevinami. Barón Imrich Ghillány neďaleko kaštieľa dal postaviť aj ďalšie hospodárske objekty, z ktorých mnohé ešte dodnes stoja. K vzácnym patrí aj malá vodná elektráreň s vodnou turbínou, na ktorú sa privádzala voda umelým korytom z Kopytovského potoka potom, čo prestal plniť funkciu mlyn. Škoda, že sa nezachovali niektoré vzácne zariadenia kaštieľa, ale predovšetkým vzácny archív, ktorý sa nachádza v Maďarsku.
Kaštieľ bol naposledy rekonštruovaný v roku 1954. Obnovu sgrafitových ozdôb uskutočnil pražský architekt Josef Habětín a jeho spolupracovníci pražskej umeleckej školy. Po tejto úprave sa kaštieľ opäť ukázal v plnej kráse, ale nadobudol znaky českej renesančnej školy. Kaštieľ až do polovice 70. rokov využívalo poľnohospodárske školstvo a potom, akoby kaštieľ nemal dobrého hospodára. Začal chradnúť. Od roku 1991 bol vo vlastníctve obce a v roku 1999 ho odkúpil nový majiteľ z Prešova. Pravdepodobne kaštieľ očakávajú priaznivejšie roky, aké preňho boli tie od roku 1970.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
