pokiaľ ich nebudeme riešiť. Zamýšľať sa za nás nebudú ani mimozemšťania, ani bohovia, ani rodičia. A tak by si niekto mohol povedať, ako s nami súvisí napríklad nejaký Haider. Jörg Haider, donedávna predseda Strany slobodných v Rakúsku, vyhral s touto "partajou" voľby. A vtedy sa začali rakúske problémy. Odmietavý postoj štátov Európskej únie k takzvanému neofašistovi Haiderovi a ich sankcie voči Rakúsku sú, myslím si, každému známe. Prečo ale Rakúšania volili takého problematického človeka? Na jednej strane sa vyskytli názory hovoriace o nedostatočnej vysporiadanosti sa Rakúska s fašizmom, čo dáva voľný priechod jeho možnému znovuprepuknutiu v tejto krajine. Hlavným dôvodom je však určite postoj Haiderovej strany k prisťahovaleckej politike. Žiadni imigranti, ktorí by chceli vyciciavať bohatý rakúsky štát. (Napokon, ani Veľká Británia či Fínsko nevíta našich Rómov s otvorenou náručou.) Tento postoj vyplýva z uvedomelej alebo neuvedomelej snahy udržať nerovnosť sveta, delenie na bohatý sever a chudobný juh. Keby ste boli multimilionár, zaujímali by vás hladujúci chudáci v štvrti ďaleko za mestom, kam už pri najlepšej vôli nemusíte dovidieť, ak nechcete? A rozdali by ste svoj majetok týmto ľuďom, aby mali rovnako ako vy? Je možné, že v záujme svetového mieru sa statky budú musieť začať spravodlivejšie prerozdeľovať a nerovnosť sveta pomaly odstraňovať, ale to mi pripomína Schopenhauera: "Ak chcem, môžem rozdať svoj majetok chudobným, no nemôžem sa prinútiť k tomu, aby som to chcel." Ľudia jednoducho sú egoisti, to je prostý fakt a nemožno to označiť za zlé, ani za dobré. A práve tento fakt paradoxne povedie k tomu, že bohatí sa vzdajú časti svojho blahobytu, lebo vedia, že vojna by ich ožobračila ešte viac a mohli by stratiť takmer všetko. A samozrejme, v hĺbke ľudskej duše je ukrytý súcit a láska k blížnemu, tá však zväčša v jeho konaní rozhodujúca nie je. My môžeme porovnať rakúsku neochotu prijímať ekonomických imigrantov s našou neochotou nechať na našom území zarábať ukrajinských robotníkov - aj preto ideme Ukrajinu "zvízovať". Prevziať za nich špinavú robotu sa zrejme nikomu nechce, ale keď nie je do čoho pichnúť, bude nám i tá dobrá. A čo by bolo, keby sa Ukrajinci nanominovali do kvalifikovaných a dobre platených miest! Hneď by voľby vyhrala strana posielajúca ich do... tam, odkiaľ prišli. Teraz je nám už problematika zrejme bližšia. Aj nepríjemné veci patria k životu, a preto si nestačí užívať sladký život a čakať, kým nám osobne nepríde vyrabovať chladničku horda ozbrojených Somálčanov. Mladí ľudia sa väčšinou nechcú podobať na svojich rodičov, chcú byť iní. To, že rovnakí budú, si nepripúšťajú. Ale aj tak by bolo krásne nepodobať sa na mnohých z nich v ich blazeovanosti a prestať zatvárať oči pred svetom.

Autor: Linda Klanicová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.