programový, o to však horšie - do politického totiž určite prerastie. A ako už klasicky, zase to bude v populárnom garde SDĽ versus "zvyšok sveta".
Ministerka financií Schmögnerová totiž vyčíslila pripravovaný deficit budúcoročného rozpočtu na astronomických 73 miliárd Sk. Čo je - maličkosť - zhruba štvornásobok schodku rozpočtu na rok 2000 (o ktorom sme, v čase zostavovania, napísali, že pokračuje v tradícii rozhadzovačnosti, socializmu a štátneho zaopatrovania). Iba pre orientáciu: MMF a (sama márnivá) Európska únia pripúšťajú deficit centrálnej vlády na úrovni 2% HDP. Schmögnerovej 73 mld. sa rovná 7%. A ešte jeden údaj - ani Sergej Kozlík v časoch svojich najsmelších rozletov nikdy nezašiel nad 40 miliárd.
Keďže Schmögnerová zároveň uznáva, že takýto deficit by znamenal "destabilizáciu verejných financií", navrhuje aj riešenia - nové dane. Sú to ale všetko jej staré nápady, ktoré už raz neprešli - "motoristická" daň a daň z prírastku majetku.
Komentátor Domina v prvom šoku reagoval, že tu niet o čom debatovať, dá sa iba pýtať, či sa Brigita náhodou nedopustila šírenia poplašnej správy. Debatovať sa však bude - ministerka financií je členkou koaličnej strany, ktorá už mesiac urguje "ľavicovejšiu a sociálnejšiu politiku". Tých 73 miliárd nového dlhu na hlavy nás všetkých - pretože to je správny preklad "deficitu" - neklamne túto "politiku" ohlasuje.
Takže debatujme. V prvom rade sa musíme pýtať, do akej miery je výpočet korektný. Väčšina slušných ekonómov vám odpovie, že 73 mld. je veštenie z kryštáľovej gule; hovoria, že dnes je ešte jednoducho nemožné odhadnúť následky zníženia príjmov z daní právnických osôb (zo 40% išli na 29%), čo je korunný argument ministerky. Schmögnerová si proste vzala kalkulačku a na súčasný počet daňových subjektov prenásobila jedenásťpercentné zníženie. Tak to ale nefunguje - vysvetľovať, že prečo, by bolo urážkou čitateľov Korzára. Je dokonca možné, aj keď asi málo pravdepodobné, že príjem z tejto dane sa udrží na úrovni minulého roka. Ale aj keď klesne, určite to nebude do katastrofickej miery podľa lineárneho vzorca, ktorý použila ministerka.
Rovnako zložitejšie je to s druhou mínusovou položkou, ktorá straší Schmögnerovú - odbúranie dovoznej prirážky. Isteže, prechodom na 0%-nú "sadzbu" tento príjem zmizne, zároveň ale zlacnenie predmetných tovarov sa premietne do zvýšenej kúpyschopnosti obyvateľstva, a teda nepriamo aj do príjmov štátu. S tými však už ministerka financií zase nepočíta. Je až neuveriteľné toto uvažovanie - vidí vždy iba prvoplánový výpadok, na trhový efekt (vyššia podnikateľská motivácia, vyšší obrat) však ako správny socialista neverí.
Napriek povedanému, rozpočtové riziká na rok 2001 sú skutočne ťažšie predvídateľné, ako tomu bolo v minulosti (aj keď 73 miliárd je naozaj nezodpovedná fikcia). Obrana proti nadštandardnému schodku je preto nepochybne nutná. Recepty, ktoré ponúka Schmögnerová, však treba rázne odmietnuť. Nie z ideologických a etických dôvodov (aj z tých), ale jednoducho preto, že celá reforma sa už systémovo ubrala cestou znižovania daňového zaťaženia. Vnášať do nej protismerné prvky by bolo konfúzne. Na strane príjmov existuje už iba jediný produktívny úkon - zvýšiť efektivitu výberu daní.
Naopak, významné možnosti redukcie deficitu sa núkajú na strane výdavkov. A tu je ten programovo-ideový spor, ktorý za chvíľu vytlačí z ohniska pozornosti všetky ostatné. Ivan Mikloš (v chrbte s celou SDK, ktorá je v tejto kauze vzácne jednotná) vidí priestor pre rozsiahle škrty hneď v troch oblastiach: "Nadmerné transfery pre podporné programy, predimenzovaná štátna správa a neefektívny sociálny systém". Schmögnerová však škrty vo výdavkoch (zatiaľ) rezolútne odmieta a hovorí o nich ako o "demontáži štátu".
Tu sa povedie diskusia, ktorej výsledok dá nielen definitívnu tvár rozpočtu na rok 2001, ale do značnej miery i celému Slovensku do budúcnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
