hostia z armády. Z iniciatívy pracovníka výchovy a kultúry Posádkového domu armády v Prešove Pavla Papáča dostalo po dvadsaťpäť "bažantov" z letiska a z dvoch útvarov Sokolovských kasární po týždni od nástupu na základnú vojenskú službu takúto možnosť kultúrneho vyžitia. Netradiční boli aj samotný hostia Eda Klenu, ktorí po prvýkrát došli do Prešova z iného kraja.
Večer začal Edo, keď prítomným ponúkol ďalšie dve piesne z vlastného repertoáru. Po ňom prišiel na scénu v zelenom desiatnik Maťo Jurčo z Liptovského Hrádku. Ten ponúkol svojím uniformovaným kolegom takisto vlastné folkové piesne. Na záver si ani po výslovnom zákaze hostiteľa neodpustil aj jednu známu skladbu Petra Nagya Poďme sa zachrániť. Kolegovia ho odmenili búrlivým potleskom. Po vystúpení sme ho požiadali o niekoľko slov pre náš denník.
"Moja iniciatíva to nebola. Je to čisto armádna akcia. Prišiel za mnou referent pre kultúru s otázkou, či si nechcem zahrať, pretože už som vystupoval na jednej armádnej súťaži. Absolvoval som len prešovské kolo, ďalej ma nepustili. Mal som české texty," povedal M. Jurčo a dodal, že to bola vlastne výborná kultúrna akcia pre tento nástupný termín, pretože chlapci nemajú inú šancu dostať sa von. Prešovčanom nie je M. Jurčo až taký neznámy. Hral tu už na Prešovskom hudobnom štrajku, kde sa hrali pesničky od Kryla. Boli sme zvedaví, ako sa mu páčila táto akcia. "Bolo to super. Aj táto budova je nenormálna. Je to jedna veľká "haluška", z ktorej som úplne hotový. Z vonku je to niečo úplne iné. Z vnútra je to ako Lucerna. Som unesený," s neskrývaním údivom pochválil Čierny orol liptovský folkáč a zároveň metalista.
Ako ďalší sa prišiel na scénu predstaviť so svojimi skladbami Rado Tiňo z Bratislavy, ktorého miestami dopĺňal aj Bratislavčan Ivo Weiss. Neskôr si tieto úlohy vymenili. Obaja ponúkli kvalitný folk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
