ražni, stánky s občerstvením, predavači všetkých typov pletí a zhon. Množstvo zhonu. Ľudia trúsiaci sa od stánku k stánku pevne zvierajúci v dlani peňaženku a zvažujúci, čo z toho po čom im duša piští si môžu v skutočnosti dovoliť. Také sú farby, chuť i vône kežmarského jarného trhu, ktorý sa od štvrtku až dodnes ponúka početnej podtatranskej verejnosti uprostred tridsaťtisícového okresného mesta.
Napriek tomu, že opticky pôsobí "elkovité" centrálne kežmarské námestie preplneným dojmom, realita je tohto roku podstatne skromnejšia. "Registrujeme okolo stovky predávajúcich. Hoci nám obsadili Hlavné námestie aj Ulicu doktora Vojtecha Alexandra, vlani ich bolo takmer dvojnásobne viac. Na vine je kolízia termínov, neskorý dátum Veľkej noci i minulotýždňový odpust, ktorý pravdepodobne hlboko načrel do kešene Kežmarčanov," ochotne nás informovala pracovníčka mestského úradu Katarína Štefaňáková, ktorá sa po tri dni venovala registrácii predávajúcich. Ako ďalej uviedla, najväčším kameňom úrazu bolo zrejme zlé načasovanie akcie, ktorá koliduje s podobnými predajnými trhmi organizovanými v rovnakom čase vo Vranove, Starej Ľubovni, Giraltovciach či Medzilaborciach.
"Ľudia nie sú takí bohatí, aby si mohli dovoliť utratiť skromnú výplatu na trhoch a potom pred Veľkou nocou nemať na kúpu základných potravín. Navyše, keď vtedy si chce každý trochu prilepšiť," povedala nám pani, ktorá napriek racionálnemu zdôvodneniu niesla dve igelitové tašky s množstvom tričiek a pulóvrov. Vraj pre deti svojich detí. Keďže nemá na to, aby sa dostala na podobné ale podstatne väčšie trhy do poľského Zakopaného alebo Noveho Targu, nemohla si nechať ujsť túto nie často sa opakujúcu príležitosť.
To už sa ale strhol krik, s ktorým mohutný Róm, tak ako všetci, ktorí s ním prišli až z Nitry, všetci hrdí na svoje priezvisko Lakatoš, hlučne rozrazil dvere. Hádam po tretíkrát sa prišiel sťažovať spoluorganizátorkam podujatia. "Parkoval som, kde som nemal. Dobre. Teraz tam už nie som. Vráťte mi preto poplatok, ktorý som vám ráno zaplatil," vychrlil na ne včera napoludnie v hneve. Márne mu vysvetľovali, že už dvakrát mu umožnili zmeniť stánok, pretože ani v jednom z pridelených sa mu nepáčilo. Nepochopil, že permanentným protestovaním komplikuje život sebe i svojmu okoliu a že mu uteká tržba, keďže nepredáva, ale diskutuje. "Dobre teda. Vyriešime to, ale neskôr, keď pominie nával. Ak nám sľúbite, že sa tu viac neukážete, na rok dostanete miesto priamo na mestskom úrade, uprostred trhoviska," vyprevadili ho ženy znova na pľac.
"Problémy nemáme prakticky s nikým. No, s nikým, ak nepočítame týchto trhovníkov z Nitry. Okrem nich sú tu aj ľudia Levíc, Košíc, Rimavskej Soboty, Rožňavy i niektorí domáci. Občas sa medzi nimi, okrem Rómov mihnú aj Vietnamci, ale všetci sa dokážu zmestiť do kože," zhodnotila situáciu Katarína Štefaňáková. Trochu odlišný názor na vec mali pochôdzkári z radov polície. V pohotovosti boli všetci. Mestskí aj štátni. Na rozdiel od Popradu, ktorý je štyrikrát do roka eldorádom vreckových zlodejov, mali síce menej práce, ale nezostali bez nej úplne. Zaistili napríklad 56-ročnú zlodejku, ktorej pomáhal 58-ročný komplic. Žena najprv odpútala pozornosť 55-ročnej nakupujúcej z Huncoviec a muž jej zatiaľ ukradol kabelku aj s takmer dvojtisícovou hotovosťou. Tú sa síce podarilo nájsť aj vrátiť, ale kabelku s dokladmi už nie. A o zábavu sa staralo ešte aj slniečko, ktoré udrelo do niektorých hláv tých, čo podcenili odolnosť svojho organizmu voči neúprosne sa blížiacej jari a jej nástrahám. Takže, hoci generálka na júlový festival Európskych ľudových remesiel nepreverila organizátorov tak ako vlani, v Kežmarku napokon vládla spokojnosť. Tú vyjadrili aj viacerí obchodníci, pretože vzhľadom na nižšiu konkurenciu zaznamenali vyššie tržby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
