vystúpenie predsedu Migaša na pléne NR SR. Odobril teda vyslovenie nedôvery predsedovi vlády - a tým i vláde celej so šiestimi ministrami SDĽ.
Aby bolo zrejmé, čo to politicky znamená: Do soboty bol plne opodstatnený názor, že oficiálnu líniu strany hrubo porušil predseda a kvarteto súdruhov (keďže sa zachovali inak než znelo rozhodnutie poslaneckého klubu). Republikový výbor im však dal rozhrešenie a zároveň deklaroval, že ich hlasovanie vyjadruje oficiálne stanovisko SDĽ. Z čoho priamo vyplýva, že väčšinové rozhodnutie poslaneckého klubu (nepodporiť návrh opozície nehlasovaním) RV SDĽ odmietol. Republikový výbor, ako zatiaľ najvyšší orgán SDĽ, ktorý sa k tomu vyjadroval, teda potvrdil a podtrhol: Mikuláš Dzurinda nemá dôveru SDĽ. Schválenie Migašovho vystúpenia sa proste inak interpretovať nedá - aj keď to Andrassy a spol. budú skúšať. Takto jedine správne to pochopil aj Ladislav Orosz, predseda poslaneckého klubu SDĽ, ktorý je rozhodnutý abdikovať na tento post.
V koalícii vzniká takto úplne abnormálna situácia. Keby totiž SDĽ bola vo svojich postojoch dôsledná, mala by teraz z vlády vystúpiť. Ako inak, keď RV SDĽ sa stotožnil s vyslovením nedôvery?! Pokyn k opusteniu koalície však už z rokovania v Bojničke pri Hlohovci nevyšiel. A to zakladá - zdvorilo povedané - jednoducho bordel. Šesť ministrov SDĽ teda zostane sedieť vo vláde, ktorá ako celok nemá dôveru ich vlastnej strany. A táto strana sa chce naďalej podieľať na činnosti vlády, ktorej ako celku vyslovila nedôveru. Toto sú politologické unikáty, akým sotva nájsť obdobu v civilizovanom svete.
Momentálne teda už platí, že proti názoru strany išli tí poslanci SDĽ, ktorí premiéra podporili. Môžeme ale vec rozoberať zhora či zdola, výsledok je rovnaký - totálny zmätok. Paradoxne taký by však bol i pri politicky opačných záveroch RV, pokiaľ by si ich iba Migaš a spol. do bodky neosvojili (čo sa dalo sotva čakať). Preto sme už v sobotu na tomto mieste upozornili, že jediný korektný a plnohodnotný výsledok RV by bol návrh na zvolanie mimoriadneho zjazdu SDĽ. Iba ten má totiž mandát zmeniť či potvrdiť generálnu politickú pozíciu strany (ktorú predchádzajúci zjazd formuloval v októbri °98), vrátane personálnych konzekvencií. Predsunutie termínu zjazdu bolo však výraznou väčšinou v hlasovaní odmietnuté.
SDĽ takto úspešne postavila partnerov z koalície pred problém, ktorý vyzerá nasledovne: Majú zmluvu so stranou, ktorá ju hrubo porušila - a teda vypovedala - zároveň sa k nej ale hlási. Pričom, a to je pre praktickú politiku rozhodujúce, SDĽ nevie ďalej garantovať napĺňanie vládneho programu. To je ale samotným zmyslom koaličnej zmluvy. Veď ona žiadny iný obsah ani nemá - je dohodou štyroch strán o tom, že zabezpečia podporu spoločnému vládnutiu (na tých a tých princípoch a podľa takých a takých pravidiel.) Ako chce ale má SDĽ ako subjekt, ktorý zmluvu podpísal, dnes garantovať napríklad dohodu o koncepcii reformy verejnej správy, uzavretú práve minulý týždeň? Existuje taká živá duša v SDĽ, ktorá by sa vedela po týchto udalostiach zaručiť, že parlamentom prejde novela ústavy?? Neexistuje - a príkladmi by sa dalo pokračovať do nemoty. K podpore vlády sa dnes z klubu SDĽ hlási iba šesť poslancov - a tí sú už mimo oficiálnej línie strany. Po tomto RV SDĽ je proste koalícia, čiže politické spojenectvo na presadenie vládneho programu, paralyzovaná a nefunkčná. De iure existuje, de facto je zrušená. Toľko.
"Budeme múdrejší, keď sa väčšina funkcionárov SDĽ ucelene postaví k vyriešeniu problému", takto glosoval (päť minút pred svojou haváriou) minister Kňažko parlamentné hlasovanie. Nuž. väčšina funkcionárov SDĽ sa už "ucelene" k problému postavila. Ten, kto je múdrejší, nech zdvihne ruku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
