Drevené perly Karpát
Prešov - Zajtra otvára v Krajskom múzeu v Prešove výstavu fotografií známy prešovský fotograf Dionýz Dugas (na obr.) v spolupráci s Pamiatkovým ústavom v Prešove. Výstava s názvom Drevené perly Karpát bude otvorená zajtra o štrnástej, pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídel, ktorý pripadá práve na osemnásty apríl. Dionýz Dugas sa už dlhé roky venuje fotografii práve týchto objektov. Na výstave ponúka svoj pohľad na drevené kostolíky, ktorých nie je na Slovensku až tak veľa, a právom sú zaradené medzi najdôležitejšie kultúrne pamiatky, častokrát najviac ohrozené. Pri tejto príležitosti sme majstra oslovili.
Kostolíky mnohí nevnímajú len ako pamiatky, sú pre nich hlavne miestom duchovným. Ako ich vnímate vy?
- Kostol je vždy duchovným miestom. Ľudia od počiatku svojho bytia prišli na to, že niečo je nad nami. Najväčšie hodnoty, ktoré stavali, boli práve v tejto duchovnej oblasti. Nestavali svoj dom, ale chrám svojmu božstvu. Bolo to tak od nepamäti a je to tak aj dodnes. Aj tieto kostolíky si miestny ľudia v maličkých dedinkách stavali tak ako najlepšie vedeli, a dali to toho všetko. Vidím v nich silné duchovno, ani nie tak zvonku, ale hlavne zvnútra. Odporúčam preto všetkým, aby si zašli do týchto chrámov, práve keď sa tam konajú liturgie, keď tam spievajú miestny domáci ľudia a celé to má takú atmosféru, pri ktorej aj keby človek nechcel, nasmeruje ho tam, že život nie je len materiálny, ale je v ňom aj čosi viac, len sa treba nad tým trošku zamyslieť.
Myslíte si, že aj po výmene generácií, budú kostolíky dýchať zvnútra duchovnom?
- Myslím si, že hej, i keď to vyzerá možno trošku ako prehnaný optimizmus. Určite však aj tí ktorí tam spievajú teraz boli niekedy mladý. Pamätám si, že aj ja keď som bol v mladom veku a začal komunizmus potláčať cirkev, hovorilo sa že o dvadsať rokov tu už žiadne náboženstvo nebude. Vidíme však, že sa zachovalo a dodnes i mladý ľudia chodia do kostola.
Môže sa stať, že nezaniknú kostolíky, pretože ako pamiatku si ich budeme chrániť. Budú podľa vás žiť dedinky, v ktorých sa tieto kultúrne perly nachádzajú?
- Jedna z najmenších dedín, v ktorej je takýto kostolík, má už len sedem trvalých obyvateľov. Všetci majú okolo sedemdesiatky. Neviem či dedinky zahynú. Myslím si, že budúca možnosť bude taká, že obce nebudú žiť ako hospodárske dediny, ale postupne sa preorientujú do akýchsi rekreačných. Myslím, že tie chalúpky tam ostanú, niekto to kúpi a zachová. Mám takúto nádej.
Na vašich fotografiách tiež nie je zachytená len architektonická pamiatka. Kostolíky na nich takisto hovoria. Čo ste chceli pozorovateľovi povedať?
- Snažil som sa ich ukázať trošku svojím spôsobom, ale ak by som o nich mal niečo povedať, bude to predovšetkým to, že chcem upútať pozornosť na tento klenot architektúry a apelovať, aby každý na svojom mieste a v rámci svojich možností urobil čo môže, preto, aby sa tieto chrámy zachovali, aby ďalej žili, aby to čo sme si pred chvíľkou povedali mohla byť pravda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
