Marcela GÁLOVÁ & Peter FURMANÍK

O tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila záujem širokej verejnosti aj v 21. kole, svedčia vaše listy a hojné množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Biznis s ukradnutým autom prekazil počítač," sme písali o tom, aký osud postihol muža, ktorý sa podpísal pod pokus o prevezenie ukradnutého auta cez východnú hranicu.

V marci 1998 zaznamenali pracovníci hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom pokus o prevezenie auta na Ukrajinu. Išlo o Renault Clio, ktorý k nám prišiel až z francúzskeho mesta Metz. Tam si ho rok predtým vypožičal domorodec Jean, ibaže zmluvu o prenájme Renaultu uzavretú s požičovňou, patriacou firme Auto Losange Concessionnaire, podpísal cudzím menom. Použil na to sfalšovaný cestovný pas a vodičský preukaz na meno Róbert S. Jean po prevzatí auta a technického preukazu spolu s priateľom Gérardom priviezli auto na Slovensko. Jean svojho francúzskeho spolujazdca neinformoval o svojich zámeroch s autom. Ten vedel len to, že Renault je požičaný a do určitého dátumu ho treba vrátiť. Po slovensky nevedel, ale na to, čo chcel vybaviť, si zabezpečil tlmočníka z Prievidze. Prostredníctvom pána Juraja ponúkol auto na predaj Mariánovi K. za 180 000 korún. Čo na tom, že jeho skutočná hodnota bola 350 tisíc!

"Nemal som záujem o Renault Clio, ktorý mi Francúz ponúkal. Auto nebolo preclené, preto som jeho kúpu odmietol. Telefonoval som však na Ukrajinu známemu Andrijovi B. a ten prejavil záujem," vypovedal pred súdom 35-ročný Marián z Liptovského Mikuláša, ktorého prokurátor obžaloval z pokusu trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. A to všetko preto, že keď zistil, že jeho kamarát z Ukrajiny má záujem o kúpu Renaultu, dohodol sa s Jeanom... Za volantom Renaultu sedel Jeanov priateľ Gérard, Ford Escorte, ktorý ho sprevádzal, šoféroval Mariánov známy, keďže on sám bol invalidný dôchodca a auto viesť nemohol. Smerom k hranici vyrazili 13. marca a ešte v ten istý deň dorazili na hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom. Tam sa stretli s kupcom z Ukrajiny a jeho spoločníkom. Veľkolepé plány však zmaril počítač, ktorý po lustrácii Renaultu prezradil, že po ňom vo Francúzsku pátrajú. Jeho vodiča hneď zadržali a auto zaistili. Po tom, čo u Andrija našli splnomocnenie na používanie Renaultu, zadržali ho spolu s jeho kolegom z Ukrajiny...

"Nevedel som, že auto bolo získané nelegálnou cestou. Mal som cestu na Ukrajinu, preto som sa ponúkol, že budem Renault sprevádzať. Mňa viezol vo svojom aute môj známy Zdeno, keďže nemôžem šoférovať. Francúz Gérard šiel za našim Fordom," tvrdil pred súdom Marián argumentujúc tým, že o nič nešlo, že chcel len pomôcť... Príbeh sme úmyselne nedokončili a dotvoriť ste ho mali vy. Pýtali sme sa vás, či súd uznal Mariána vinným v zmysle obžaloby alebo jeho čin kvalifikoval inak. Keďže legalizácia príjmu z trestnej činnosti patrí medzi menej známe trestné činy, pýtali sme sa vás, či viete, čoho všetkého sa môže týkať a či ste sa s ním už niekedy stretli.

Dostali sme od vás 106 odpovedí, z ktorých 71 bolo správnych. Išlo o tie odpovede, v ktorých ste uviedli, že protagonistu príbehu súd uznal vinným z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti v štádiu pokusu. Aj v skutočnosti prípad skončil tak, že si za uvedený skutok vyslúžil 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov. Išlo o trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, nakoľko súd prihliadol na to, že Marián je invalidný dôchodca a sám sa stará o ťažko chorú dcéru. Načim uviesť, že trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti sa dopustí ten, "kto príjem z trestného činu alebo vec nie malej hodnoty prevedie na seba alebo iného, dovezie, prevezie, premiestni, prenajme, resp. drží, uschováva, ukrýva, zničí, zmení, poškodí a pod. v úmysle zatajiť ich existenciu alebo zakryť ich pôvod v trestnom čine alebo ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu alebo zmariť ich zaistenie na účely trestného konania, ich prepadnutie alebo zhabanie..."

ŽIADNE VÝHOVORKY TU NEOBSTOJA!

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede skutočne pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Marek ŽELINSKÝ z Pečovskej Novej Vsi: "Obžalovaný Marián je vinný z trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny. A pretože mám (podľa počasia) nie najlepšiu náladu, prišil by som mu ešte to, že už predtým to robil a vie, o čo ide (daňové úniky, krádež, podvádzanie) a že sa nepokúsil to prekaziť, ale naopak napomáhal (asi z finančných dôvodov)." Peter CSUDÁKY z Košíc: "Súd uznal Mariána vinným z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Okrem trestu odňatia slobody "na podmienku" by som ako sudca uvažoval aj o odobratí živnostenského listu. Do prípadu by som vtiahol aj notárku, ktorá overovala splnomocnenie na používanie Renaultu." Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Myslím si, že súd uznal Mariána vinným v zmysle obžaloby. Trestný čin sa mohol týkať neoprávneného držania vozidla a jeho prevozu cez hranicu, kde malo byť predané, ale napríklad aj spoluúčasti pri jeho prevoze a predaji." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Súd uznal Mariána vinným z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, ktorý sa v súčasnosti podľa mňa dosť rozmáha. Ja osobne by som Mariána uznala vinným aj z trestného činu podielnictva, lebo umožnil inému zastrieť pôvod alebo zistenie pôvodu veci získanej trestnou činnosťou, v tomto prípade podvodom. Obidva činy spáchal vo forme pokusu... Tak isto by som zvažovala trestný čin neprekazenia trestného činu, lebo vedel, že motorové vozidlo bolo získané podvodom." Evička JANČANSKÁ zo Žiliny: "Protagonistu príbehu súd uznal vinným v zmysle obžaloby. Aj ja by som mu naparila podmienku. Dôkazov bolo podľa mňa dosť. Jeho klamstvám by som neuverila!"

Pavol KOVALÍK z Košíc: "Mariána súd uznal vinným v zmysle obžaloby. Je zrejmé, že sa dopustil aj trestného činu falšovania a pozmeňovania dokladov. Poškodzovanie cudzej veci je na zváženie... A teraz k veci. Podľa mňa sa trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti môže týkať aj prania špinavých peňazí alebo pašovania nelegálne vyrábaného alkoholu či cigariet, resp. aj akéhokoľvek tovaru určeného pre blšák... Taktiež s tým všetkým koketuje prevádzačstvo cez hranice."

Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Príbeh o Mariánovi, ktorý chcel previezť motorové vozidlo na Ukrajinu, je ako z rozprávky. Tá sa však skončila inak, než očakával... Na celom prípade ma upútala jeho vlastná nevinnosť. Hoci bol dovozcom áut, čírou náhodou mal cestu na Ukrajinu, kde chcel navštíviť liečiteľku, a viezol ho priateľ Zdeno, keďže on nemôže šoférovať. Ako dovozca áut však musí vedieť, čo bude na hraniciach potrebovať a doma si skontrolovať, či to sedí. Aj prokurátor so sudcom vedeli, že špekuľuje a čo chcel s autom urobiť... Podľa môjho názoru ho súd uznal vinným z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, išlo však len o pokus vďaka ostražitosti pohraničiarov. No i napriek tomu, že išlo o pokus, som presvedčená, že Marián mal, má a aj bude mať prsty v ďalších podobných prípadoch." Ján BOČKAY z Košíc: "Obžalovaný bol odsúdený v zmysle prokurátorovej obžaloby, príp. aj za trestný čin falšovania a pozmeňovania úradnej listiny. Trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, ľudovo zvaný pranie špinavých peňazí, má veľmi široký záber a môže sa týkať čohokoľvek." Jarmila FIGUROVÁ z Geče: "Ide o novodobý trestný čin a som presvedčená, že v budúcnosti bude počet týchto činov stúpať..." Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Mariána súd istotne uznal vinným z trestného činu nadržovania, resp. neprekazenia či neoznámenia trestného činu. On sám najlepšie vedel, že robí niečo proti zákonom našej republiky (vrátane colných predpisov) a že to nerobil prvý raz, to potvrdili aj prevážači áut, ktorí išli na jeho adresu naisto..." Jozef VÁMOŠ z Košíc: "Vinní sú aj francúzski colníci, vďaka nim sa auto s falošnými dokladmi dostalo na naše územie."

Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Myslím si, že Marián bol súdený za trestný čin podvodu so značnou škodou, za nelegálny obchod v spolupáchateľstve... Jeho vyjadrenie sa, že auto nebolo preclené a preto jeho kúpu odmietol, svedčí o tom, že ako dovozca áut si bol plne vedomý trestnej činnosti..." Otília MERTINKOVÁ z Košíc: "Správna odpoveď by mala byť taká, že súd musel uznať Mariána vinným v zmysle obžaloby. A mal by byť aj spravodlivo potrestaný. Žiadne nezmyselné cigánske výhovorky tu neobstoja!"

Zita ŠMELKOVÁ z Prešova: "Marián sa dopustil niekoľkých podvodov. Aj keby bol laik, zistil by, že papiere od auta nie sú v poriadku. Napriek tomu sa ho pokúsil predať na Ukrajinu. Dokonca napísal falošné splnomocnenie. Predpokladám, že súd mu všetko pekne zrátal." Anna KAŇUCHOVÁ z Košíc: "Ja by som ho odsúdila, že falšoval úradné záznamy a štát okrádal na daniach... Je dobré, že colnice sú vybavené počítačmi, pravdou je však aj to, že samotná polícia dáva za úplatky čísla áut a takto sa autá prevážajú za hranice."

Ľuboslav LEŠČÁK z Lipan: "Prokurátor obžaloval Mariána z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Ja ako sudca (pomyselný) by som to po slovensky nazval ´vedomé napomáhanie trestného činu premiestňovania nelegálneho tovaru zo zištných komerčných dôvodov´. A Marián navyše k tomu využil falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, za čo všetko bol právom odsúdený." Milan MERTINKO z Košíc: "Ja si myslím, a tak by to malo byť, že súd uznal Mariána vinným v zmysle obžaloby. Jeho tvrdenie pred súdom, že nevedel, že auto bolo získané nelegálnou cestou, nie je pravdivé. Veľmi dobre vedel, o čo ide...! Ako dovozca áut musel vedieť, že vozidlu chýbajú základné dokumenty."

DVADSIATY TRETÍ SÚŤAŽNÝ PRÍBEH

Dobré susedské vzťahy a spolunažívanie si vyžadujú veľa pochopenia, tolerancie a úcty jedného k druhému. Beda však, ak sa nikým nepísané pravidlá naštrbia. ... O tom, že na vyvolanie konfliktu potom už stačí len málo, svedčí aj prípad, ktorého hlavný aktér skončil pred súdom.

Päťdesiatročného invalidného dôchodcu Rudolfa H. prokurátor obžaloval z trestných činov násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi a z ublíženia na zdraví. A to preto, že sa vyhrážal svojej susede Amálii G. zabitím a po vzájomnej hádke a naťahovaní sa s jej manželom Fridrichom ho udieral do tváre a spôsobil mu zlomeninu jarmovočeľustného komplexu a pomliaždenie okolia ľavého oka.

"Okolo 18. hodiny som šiel opravovať zadnú stenu môjho domu. Prešiel som do susedovho dvora a sekáčom som prebíjal múr svojho domu. Zrazu ku mne pribehol pes a začal na mňa vyskakovať, štekať... Vtedy vyšla na dvor pani Amália a ja som ju poprosil, aby psa zavrela, lebo na mňa útočí. Keď to urobila, pokračoval som v práci. O čosi neskôr sa vrátil domov sused. Mal vypité a šiel do domu. Otvoril dvere a vtedy pes vybehol na dvor, a to rovno ku mne... Štekal, skákal na mňa, aj ma uhryzol. Bál som sa a kričal som na susedov, aby ho zavreli, lebo ho zabijem. Položil som sekáč k stene, prešiel som asi dva metre a vtedy ku mne podišiel sused a chytil ma za košeľu," vypovedal obžalovaný. A potom dodal: "Trikrát som suseda vyzval, aby ma pustil a nakoniec som mu tú ruku odstrčil. Pritom, ako sme sa naťahovali, mi spadli na zem okuliare. Mám 12 dioptrií a bez nich som temer nevidel. To bolo všetko. Ja som suseda vôbec neudrel a ak, tak len v sebaobrane. To všetko sa stalo kvôli ich psovi. Ja za to vôbec nemôžem," bránil sa obžalovaný.

Sused Fridrich však incident, o ktorom je reč, videl v inom svetle. "Domov som sa vrátil večer a keď som vchádzal do kuchyne, vybehol z nej pes. Nemal som ani tušenie, že ho tam manželka zavrela kvôli Rudolfovi H. O chvíľu som ho počul štekať, preto som vyšiel von. Videl som, ako sa sused oháňa pred psom, ktorý na neho štekal. Šiel som k nemu a reku, aby sa nebál, že pes je malý, chce sa len hrať, nič mu nespraví... Vtedy začal kričať, že zabije mňa aj psa. Priskočil ku mne a udrel ma oceľovým sekáčom po hlave. Spadol som a on si na mňa kľakol. Bil ma rukmi po tvári, až mi začalo krvácať obočie. Pribehla moja manželka, kričala a ťahala zo mňa pána Rudolfa, pričom spadla na zem. Potom prišiel druhý sused, ktorý nám pomohol vstať a odprevadil nás do domu," opísal udalosti novembrového večera poškodený.

"Klame, keby som ho udrel sekáčom po hlave, musel by byť mŕtvy! Ani jemu, ani jeho žene som sa nevyhrážal zabitím. Povedal som im len, že ak nezavrú psa, tak ho zabijem!" reagoval na susedovu výpoveď obžalovaný. Podľa verzie pani Amálie, sa jej mal obžalovaný s lopatou v ruke vyhrážať, že zabije psa, ktorý na neho šteká a potom aj ju. Zobrala preto psa a zavrela ho do kuchyne. Nepočula, kedy sa domov vrátil manžel. Spozornela len na štekot psa. "Vykukla som na dvor a tam som videla, ako manželovi tiekla z hlavy krv. Sused mal v ruke sekáč, ktorý som mu vytrhla, a začala som kričať na ľudí, aby prišli pomôcť, lebo mi zabije muža. Snažila som sa ho stiahnuť z manžela, lebo na ňom kľačal. Podarilo sa mi to, ale pri ťahaní som sa vyvrátila horeznačky," líčila okolnosti manželovho zranenia pani Amália.

Uvedený incident sa odohral bez svedkov. Každý z jeho aktérov mal však o tom, ako k nemu došlo, inú verziu. Preto najdôležitejším svedectvom v tejto kauze bolo vyjadrenie súdneho znalca. Podľa neho k zlomenine jarmovočeľustného komplexu došlo po údere päsťou a nie oceľovým sekáčom, ako to tvrdil poškodený. Znalci z odboru psychiatrie a psychológie zasa uviedli, že obžalovaný "prekonal detskú mozgovú obrnu so sekundárnou epilepsiou. Jeho rozumové schopnosti sú na stupni ľahkej debility, pričom ovládacia schopnosť bola v čase trestného činu u neho znížená asi o 30 až 40 percent, čo súvisí s jeho osobnosťou." Vzhľadom na zvýšenú afektívnu dráždivosť, môže byť pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný najmä v konfliktných situáciách, preto znalci navrhli súdu ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Súd tomuto návrhu vyhovel. Zároveň uznal Rudolfa H. vinným v zmysle obžaloby, ale vzhľadom na závery znalcov upustil od jeho potrestania. Tu sa náš príbeh končí... A pre vás, milí čitatelia, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár, máme pripravených niekoľko otázok. Mohol súd takto rozhodnúť, teda uznať vinu a nepotrestať? Ak áno, čo si myslíte, prečo? V akých prípadoch by mohol súd takto konať? Existuje však aj ďalšia možnosť nejde náhodou o chyták? A ozaj, ako by ste rozhodli vy, keby ste mali na sebe sudcovský talár?

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate spravidla vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 5. mája.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.