popredného hudobného publicistu, a ponúkne záujemcom pokus o ucelený pohľad na toho či oného interpreta. Ak ide o nezaujatý pohľad - fakty a vyjadrenia dotyčného hudobníka, prípadne aj ľudí z jeho okolia a fans, čítať sa to väčšinou dá. Horšie to býva pri pokusoch o "vlastný pohľad". Ten často dopadne ako zbierka škandálov, okorenená povrchným pohľadom a snahou dopátrať sa, "čo tým chcel básnik povedať". Pisateľ si namastí vrecko a interpret sa súdi o autorské práva, prípadne o urážku na cti.

Sú však aj muzikanti, ktorí kadejakým snaživcom vypália rybník a svoje životné osudy si spíšu sami. Jedným z nich je aj James Osterberg, širokej rockovej verejnosti nepochybne známejší pod menom Iggy Pop. Spomienky veterána nielen detroitskej, ale svetovej rockovej scény (začínal už v prvej polovici 60-tych rokov, preslávil sa hlavne účinkovaním v The Stooges a neskôr sólovo), prináša české vydavateľstvo MAŤA pod názvom "Chci víc". Útla knižka nie je žiadnym uceleným životopisom. Autor tu prostredníctvom viac-menej chronologicky zoradených autobiografických príbehov mapuje svoj život od detských čias cez obdobie búrlivej mladosti až do polovice osemdesiatych rokov. Kniha je písaná jednoduchým, civilným, veľmi čítavým štýlom (trochu ako Sallingerova "Kto chytá v žite") a Iggy Pop tu neberie ohľady absolútne na nič, nech už sa to týka jeho skúseností s drogami a ženami (istý R.M. by v porovnaní s ním vyzeral ako babrák, ktorý sa snaží byť zaujímavý), koncertovania, svojského (úprimného) pohľadu na hudobný biznis, či kopy iných vecí. Je otvorený, vecný, nechýba mu sarkazmus a humor, občas cynický. Nedočkáte sa od neho žiadnej pózy, pátosu či nechutného moralizovania. Netreba tu hľadať návod na život, ani mravné ponaučenie. Treba si to prečítať tak, ako je to napísané.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.