či chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
Málokto si dovolí tvrdiť, že bývalý kanonier futbalistov VSS Košice Ján Strausz bol na ihrisku bojkom. Napokon počas svojich prvoligových sezón od roku 1960 do 1974 dal 115 gólov v majstrovských zápasoch. Ostatné radšej nerátajme. O svojej fenke nemeckého ovčiaka Bene verejne prehlasuje, že smelosť má akoby zdedenú od neho, akurát nedokáže tak dobre hlavičkovať.
Keďže "Johan" vždy hovorí pravdu a len čistú pravdu, verili sme mu. Ale len dovtedy, kým na Benu nevytasil aparát náš fotograf. Ušla za roh domu a dalo veľa námahy dostať ju pred objektív. Jej pán to vysvetlil veľmi rýchlo: "Bála sa, že je to kalašnikov." Ale Strauszova láska je inak rozumné zvieratko. Nie tak dávno kráčal k autobusu s manželkou sused, tiež bývalý futbalista VSS Anton Švajlen. Chytráčka sa prekĺzla cez pootvorenú bránku a slávneho brankára potiahla za nohavice. Aj na to našiel Johan svoju úvahu: "Bena chcela pozvať Tona k nám na dobrú slivovicu."
Treba priznať, že vychýrený strelec má psov rád. Len čo dostaval na košickej Podhradovej rodinný dom, zohnal si "vlčicu" Neru. Tá skončila životnú púť pred vyše deviatimi rokmi a u Strauszovcov zavládol na niekoľko dní smútok. Tým nešťastným dňom bol Silvester a na Troch kráľov už bola v domácnosti Bena. S dávkou bontonu sme prezradili zároveň jej vek. A spomeňme ešte, že ako chlapec mal vtedy ešte Janíčko vo Veľkých Kapušanoch Bobyho. Iste vtedy netušil, že o niekoľko rokov bude hrať v jednom mužstve s "Bobym" Pollákom...
So silvestrovaním sa asi nie náhodou spájajú veselé príhody Beny, fenky čiernej ako uhoľ. Keby ste ju stretli za nočnej tmy, uzreli by ste iba svietiace oči a ligotavé biele zuby, ktoré si umýva sódovou vodou. No Bena vie toho vyparatiť dosť aj cez také sviatky, akými sú Vianoce. Gazda si zaspomínal:
"Manželka Hanka mi kúpila pod stromček čižmičky. Hneď som si ich obul a išiel v nich na polnočnú omšu. Po návrate som ich nechal vyschnúť v garáži, kam sa zatúlala Bena. A jednu som našiel až po roztopení snehu, lebo sa dovtedy nedalo zistiť, kam ju zahrabala. Podobne urobila so svojím darčekom, umelou kosťou, ibaže to boli blatisté Vianoce a ona mala potom nos, akoby preorala celú záhradu."
Pred niekoľkými mesiacmi boli u Strauszovcou krstiny. Šťastný otec, Robo, syn Johana, nakúpil pre hostí proviant a hore v taške mal šunku. Bena sa na nej pohostila, bolo treba ísť pre novú. Bola však poriadne vykoľajená, keď prišiel z pôrodnice domov drobček Patrik. Krútila chvostom, motala sa po dvore, hľadela na okno, z ktorého bolo počuť detský plač. Človek by ho azda nezaregistroval, no omnoho bystrejší sluch psa áno. A ešte voľačo ohľadom krstín. Bena vie vždy, koľko má prijímať potravy a od koho. Vtedy na dobré zvyky zabudla, deti návštevníkov ju kŕmili do nadsýtosti. Dala si tri pečené kurčatá a potom tri dni odfukovala a držala hladovku.
Bena už na diaľku rozozná, že sa vracajú domov Strauszovci. Podľa zvukov chôdze, ba i motora auta pani Hanky Strauszovej. A Johana vyprevádza do roboty pusou, nie iným spôsobom ho víta. Legendárny hráč Košíc miluje totiž všetko, čo je živé. Pravidelne ho očakávajú v záhrade na konári hrušky drozdy, ktoré kŕmi najmä v zime. A tie plaché vtáčatá sa k nemu približujú ako v centre mesta holuby k dobrým ľuďom. Dopočuli sme sa, že J. Strauszovi chcú jeho niekdajší obdivovatelia kúpiť ešte korytnačku, ktorá žije až tristo rokov. Vraj, aby s ňou pretekal, kto bude na tomto svete dlhšie. Sám Johan sa vyjadril myšlienkou:
"Chcem poradiť ľuďom, že ak sa rozhodnú chovať zviera, nech sa o neho starajú. Keby to malo byť inak, lepšie bude upustiť od týrania živého tvora. Ten totiž cíti každú nevšímavosť ako veľkú bolesť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.