vládnutia. Jedným z problémov zostalo aj vyplatenie druhej tranže provízií za deblokácie 7 miliardového ruského dlhu banskobystrickej eseročke Katrim Stella. Zaplatenie nezanedbateľných 110 miliónov korún vláda zatiaľ odložila kvôli ďalším právnym rozborom. Detailnejšie informácie však nie sú známe, pretože materiál, ktorý predkladal minister obrany P. Kanis bol tajný. Ako nedávno minister uviedol, pozastavil vyplatenie 2,6 milióna dolárov Katrim Stelle, pretože "pomaly nikto nevie za čo a prečo" mali byť vyplatené. Paradoxné je, že 40 percent provízií bolo firme vyplatené, aj keď exminister obrany J. Sitek tvrdí, že žiadny príkaz nepodpísal. V tejto súvislosti je zatiaľ obvinený generál M. Mikluš, ktorý sa pred záverom vládnutia Mečiarovej vlády škandalózne stal náčelníkom generálneho štábu. Minister Kanis údajne nemá žiadny záujem uvolniť neoprávnene ani korunu zo štátneho rozpočtu, ale nemieni ani osobne financovať penále za nevyplatenie. Riešenie záležitosti sa teda naťahuje. Ďalším, nemenej podstatným paradoxom deblokácií formou dovozu ruských stíhačiek MiG 29 je aj samotný fakt, že nimi bola poverená firma Katrim Stella. Jej konateľka Dagmar K. totiž v tom čase čelila viacerým podozreniam zo spáchania trestných činov a neskôr bola aj obžalovaná. Súd dodnes pokračuje.
Gajdoš chcel žalovať
Na zvláštne pozadie deblokácií formou dovozu stíhačiek Mig-29 (podľa neoficiálneho zdroja sa cena jedného lietadla pohybuje od 20 do 24 miliónov dolárov) prostredníctvom banskobystrickej eseročky Katrim Stella upozornil prvýkrát už pred troma rokmi vtedajší opozičný poslanec Ján Čarnogurský po poslaneckom prieskume na letisku Sliač. Ako vtedy povedal, dovoz všetkých stíhačiek Mig-29 v hodnote stámiliónov korún zabezpečuje neznáma Katrim Stella. Za človeka, ktorý poveril túto eseročku dodávkami stíhačiek, označil vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva obrany Jozefa Gajdoša. Podľa Čarnogurského "dovoz všetkých MiG 29 v hodnote stoviek miliárd korún zabezpečila spoločnosť, ktorá vypracúva nedokonalé zmluvy s príslušným ruským výrobcom strojov. Pri dovoze poslednej várky (r. 1995) ôsmich migov sa zistilo, že niektoré agregáty v strojoch - povedzme motor, palivo alebo hydraulika sú staršie a pravdepodobne boli premontované z iných strojov. Slovenské letectvo teda nevie, ako sú tieto agregáty prevádzkyschopné," konštatoval pred troma rokmi Čarnogurský. "Stalo sa, že jeden MiG z poslednej várky takmer havaroval. Prevádzkyschopnosť lietadiel je neobyčajne nízka vzhľadom na nedostatok náhradných dielcov," dodal Čarnogurský.
Štátny tajomník Gajdoš sa okamžite poponáhľal s reakciou a oznámil, že podáva na Čarnogurského trestné oznámenie a žiada od neho verejné ospravedlnenie a pol milióna korún. "Neexistuje jediný doklad, ktorý by preukázal moju osobnú angažovanosť voči spoločnosti Katrim Stella," argumentoval Gajdoš. Žiadny súd s poslancom Čarnogurským sa však nekonal.
Podľa našich informácií bol Gajdoš skutočne poverený deblokáciami špeciálnej techniky a za ministerstvo obrany údajne práve on podpísal s Katrim Stella aj mandátnu zmluvu, ktorú neskôr odsúhlasila vláda. Stalo sa tak aj napriek tomu, že minister obrany Sitek navrhoval v tom čase deblokovať prostredníctvom NBS a Armexu. Katrim Stella však údajne bola požiadavkou ruskej strany. Zodpovedala by tomu aj dôverná informácia, že ruská časť slovenskej eseročky Katrim by mala byť vo vzťahu s Moskovským leteckým združením výrobcov MAPO MiG, ktoré stíhačky dodávalo. Práve spomínané moskovské združenie sa samo neskôr dostalo do problémov s Katrim Stella, ktorá si voči nemu neplnila svoje finančné záväzky predstavujúce okolo 1,5 milióna dolárov a uvažovalo o zmene zmluvného partnera, na čo upozornilo aj ministerstvo obrany.
Katrim Stella napokon s problémami, ale predsa armáde dodala dohodnuté stihačky MiG 29. Exminister obrany Sitek však tvrdí, že už v tom čase firma neplnila vecné ani časové podmienky zmluvy. "Preto môj súhlas na vyplatenie provízií Katrim Stelle nikde nenájdete," dodal Sitek. Vyplatenie prvej tranže provízií, teda 61,6 milióna Sk išlo údajne bez jeho vedomia cez štátneho tajomníka Gajdoša a generála Mikluša. Neoprávnené vyplatenie konštatuje aj správa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá uvádza, že zmluva bola uzatvorená nad rámec uznesenia vlády, a teda jednoznačne došlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny. Situácia dospela tak ďaleko, že podľa našich informácií Katrim Stella chcela svoju pohľadávku voči ministerstvu, predať Moricovmu Armexu. Na zásah ministra Siteka sa tak napokon nestalo. Rovnako na základe jeho rozhodnutia Katrim Stella nemohla uskutočniť plánovaný obchod s vyradenými stíhačkami MiG 21. Ministerstvo obrany ešte počas Mečiarovej vlády nariadilo niekoľko kontrol a poukázalo aj na neplnenie zmluvy zo strany Katrim Stella. Aj napriek tomu otázka zodpovednosti ďalších kompetentných subjektov zodpovedných za deblokáciu, a to predstaviteľov Štábu letectva a protivzdušnej obrany a Leteckých opravovní Trenčín, zostala otvorená.
Kto deblokoval miliardy?
Kto je kto, alebo kto vlastne deblokoval miliardy, je v tejto kauze mimoriadne zaujímavé. Problém je v tom, že pri získavaní informácií sme sa to oficiálne vlastne ani nedozvedeli. Niekoľkokrát sme boli za pani Dagmar K. v sídle firmy, ale nikdy tam nebola. Raz sme sa s ňou telefonicky spojili, sľúbila, že zatelefonuje a dohodneme si termín stretnutia, ale ani po viacerých urgenciách sa tak dodnes nestalo. Napriek tomu sa nám podarilo získať zaujímavé údaje o predstaviteľoch uvedenej firmy, ktoré vyvolávajú množstvo otáznikov, v prvom rade v súvislosti s bývalým vedením ministerstva obrany. Podľa výpisu z obchodného registra Katrim Stella vznikla 27. januára 1994 so sídlom v B. Bystrici. Predmetom jej činnosti je sprostredkovateľská a obchodná činnosť mimo riadnej predajne v rozsahu voľnej živnosti a preprava, nákup, predaj zbraní a streliva. Ako eseročka za všetko v tom čase ručila výškou svojho základného imania a tá bola 100 tisíc korún. Katrim Stella vznikla spojením moskovského partnera Katrim Too a banskobystrickej eseročky Stella. Jedinou konateľkou spoločnosti bola už spomínaná Dagmar K. z B. Bystrice.
Len pre zaujímavosť, Dagmar K. začínala po revolúcii ako málo významná a neznáma osoba v jednom banskobystrickom JRD. Neskôr podľa našich informácií začala podnikať so starožitnosťami, potom s alkoholom a nakoniec sa stala špecialistkou na nákup a predaj zbraní. Dagmar K. a jej spoločnosť sa dokonca pripravovala na výrobu slovenskej pištole v kooperácii s neznámym partnerom zo Stredného východu, k čomu mala byť založená ďalšia z nespočetného radu eseročiek so základným názvom Stella, a to Stella Bahalil. Odborného garanta, ktorý je potrebný pre obchodovanie so špeciálnou technikou v tom čase Stelle robil niekdajší riaditeľ ZŤS Slovenská Ľupča, potom vedúci pracovník Kozlíkovho ministerstva financií a po posledných parlamentných voľbách poradca ministra obrany Kanisa Ing. Ľubomír V. (z funkcie odišiel údajne na vlastnú žiadosť). Počas riaditeľovania Ľubomíra V. v zadĺženom ZŤS, tento štátny podnik požičal Stelle, kde bola konateľkou zhodou okolností Dagmar K. vyše 4 milióny korún. Vymáhanie zaplatenia pôžičky ZŤS neskôr muselo realizovať súdnou cestou a dodnes nie je známe, či boli milióny vrátené. Paradoxom fungovania spoločností Dagmar K. je aj to, že odborný garant na obchodovanie so špeciálnou technikou vôbec nevedel o vzniku Katrim Stelly a údajne sa to dozvedel až oveľa neskôr, aj to iba náhodou. Dokonca nevedel ani to, že Dagmar K. bola v polovici júla 1995 vyšetrovateľom obvinená z trestných činov skrátenia dane a porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou. Že o tom nevedel odborný garant je prekvapujúce, to že bola táto firma poverená deblokáciami, je nevysvetliteľné. Mečiarova vláda totiž súhlasila s uzatvorením mandátnej zmluvy s Katrim Stella, kde bola konateľkou Dagmar K. 14. novembra 1995, teda 4 mesiace po vznesení obvinenia.
Milióny v lufte
Ak ministerstvá obrany, financií a vnútra nezaujímalo, prečo vyrovnávanie ruského dlhu zabezpečovala spoločnosť, ktorá ručila výškou základného imania (100 tisíc Sk) za nepomerne vyššie ohodnotený kontrakt, mohlo ich aspoň zaujať, že istá súkromná podnikateľka Dagmar K., ktorá bola vtedy konateľkou Katrim Stella, bola aj konateľkou eseročky Stella. Tá istá Dagmar K. bola totiž spolu s Tiborom V. 16. júla 1996 obžalovaná Krajským prokurátorom v Košiciach za trestné činy porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou a skrátenie dane. Podľa našich informácií obidvaja obvinení, teda Dagmar K. a Tibor V., ešte v roku 1992 kúpili a odobrali od družstevného podniku Unimex vo Svidníku z colného skladu 142 tisíc litrov Stoličnej vodky bez dane z obratu, cla a dovoznej prirážky s tým, že predstierali úmysel alkohol vyviezť do Maďarska neexistujúcej firme a predali ju na území bývalej ČSFR. Touto nezákonnou transakciou podľa obžaloby poškodili Slovensko na dani z obratu o 12 miliónov 496 tisíc korún, na dovoznej prirážke o 873 tisíc a skrátením cla o 1 milión 310 tisíc korún - spolu o vyše štrnásť a pol milióna korún. Prípad je stále otvorený, pretože krajský súd síce obidvoch obžalovaných oslobodil, ale Najvyšší súd sa z týmto rozhodnutím nestotožnil a rozsudok zrušil. Ďalšou zaujímavosťou tejto kauzy je to, že Dagmar K. obhajuje bývalý vysokopostavený funkcionár Slovenskej informačnej služby.
Štátne tajomstvo
Po zistení týchto závažných skutočností sme sa v tejto
súvislosti pokúšali získať informácie od vtedajšieho štátneho tajomníka Gajdoša. Medziiným sme chceli vedieť, či bolo výberové konanie, mimoriadne nás zaujímalo, na základe čoho bola vybraná (resp. určená) práve spomínaná Katrim Stella a kto tvoril výberovú komisiu? Keďže išlo o delikátnu obchodnú transakciu s vojenským materiálom, sme sa pýtali, či ministerstvo obrany skúmalo detailne všetky aktivity tejto eseročky, ale aj bezúhonnosť jej zástupcov. Okrem toho sme žiadali odpovede na otázky, kedy bola Katrim Stella poverená realizáciou deblokácie, čím bola jej ponuka výhodnejšia a aká bola celková výška štátnej zákazky, vzhľadom nato, že sa informácie pohybovali od stámiliónov po miliardy. Štátny tajomník však odpovede na tieto otázky označil za predmet štátneho tajomstva. "Deblokovať štátne pohľadávky je jedno zo strategických rozhodnutí vlády. K dlžníkom Slovenska patrí aj Ruská federácia, a teda snahou vlády je deblokovať tieto pohľadávky a dosiahnuť zníženie dlhu. Vláda sa uzniesla deblokovať pohľadávky z Ruskej federácie dovozom špeciálnej techniky pre potreby armády a tým i zabezpečenie obranyschopnosti štátu. Pretože ide o dovoz špeciálnej techniky, obsahujú tieto uznesenia skutočnosti, ktoré tvoria predmet štátneho tajomstva. V súlade so Zákonom NR SR č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií Vám Vami požadované informácie nemôžem poskytnúť," konštatoval vo faxovej odpovedi pred tromi rokmi Gajdoš. Aj napriek niekoľnonásobnému študovaniu zákona NR SR o ochrane štátneho tajomstva, sa nám nepodarilo nájsť v deviatich bodoch, ktoré sú obsiahnuté v "základných skutočnostiach tvoriacich predmet štátneho tajomstva v oblasti obrany štátu" súvislosti s kladenými otázkami. V prípade, že by skutočne išlo o štátne tajomstvo, pýtame sa, či časť zákona "ochrana utajovaných skutočností" a ustanovenia o osobných a charakterových vlastnostiach, ktoré sú zárukou dodržania ochrany utajovaných skutočností a bezúhonnosti osôb, ktoré prichádzajú do styku so štátnym tajomstvom, boli pre ministerstvo obrany irelevantné. Totiž podľa zákona, na ktorý sa odvolával aj štátny tajomník Gajdoš, o osobe, ktorá má byť oprávnená oboznamovať sa so štátnym tajomstvom, vydáva vyjadrenie ministerstvo vnútra. "Ministerstvo vnútra si pred vydaním vyjadrenia o tejto osobe vyžiada stanovisko Policajného zboru, SIS, prípadne vojenského spravodajstva." Ak teda išlo o štátne tajomstvo, firma, resp. jej konateľka, s utajovanými skutočnosťami musela pracovať. V prípade, že si ministerstvo vnútra vyžiadalo stanovisko policajného zboru či vojenského spravodajstva o firme a osobách, ktoré ju zastupujú, malo dospieť k skutočnostiam, ktoré sme už uviedli.
Podozrenie z podvodu uložené
Konateľka Dagmar K. má s podozreniami zo spáchania trestných činov skúsenosti. Ešte začiatkom roku 1994 podala na eseročku Stella Investičná a rozvojová banka v B. Bystrici oznámenie o podozrení zo spáchania podvodu. Pracovníkom banky sa totiž dostala do rúk fotokópia príkazu k otvoreniu akreditívu, podľa ktorej bola Stella pripravená zaplatiť za tovar dodávateľovi na Ukrajine. Po prekontrolovaní dokumentácie IRB zistila, že takýto akreditív Stelle nikdy neotvárali. Okresný úrad vyšetrovania začal trestné stíhanie vo veci a zistil, že Stella ukrajinskému chemickému závodu Gorlovka poslala faxom vyplnené tlačivo príkazu na otvorenie akreditívu v IRB. Podľa policajných informácií prefotili prvú a tretiu stranu iného dokladu spolu s podpismi pracovníkov banky, vyplnili tlačivo a poslali ho obchodnému partnerovi na Ukrajinu. Takýmto konaním podľa vyšetrovateľa mohla Stella vyvolať u obchodného partnera dojem, že je schopná za dodávku okamžite zaplatiť. O niekoľko mesiacov iný vyšetrovateľ prípad uložil s odôvodnením, že nie je možné vzniesť obvinenie voči konkrétnej osobe, pretože je okrem iného potrebné dopočuť svedka za poškodenú ukrajinskú stranu. Podľa neoverených informácií policajt, ktorý prípad uložil, neskôr pracoval pre Dagmar K.
Záver
Je logické, že o vyplatení zbytku provízie vo výške 110 miliónov korún rozhodne vláda. Situáciu medzičasom sproblematizovalo to, že Katrim Stella odpredala svoju pohľadávku inej firme. Zdá sa však, že v tejto kauze nie je dôvodom na preverovanie len otázka vyplatenia, či nevyplatenia provízie, ale najmä zodpovednosti konkrétnych osôb za výber spoločnosti, ktorá deblokovala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
