záchrana banky sa očakáva zo strany akcionárov. Denníku SME sa podarilo získať zmluvu, z ktorej vyplýva, že akcionárska skupina kontrolujúca momentálny topmanažment banky, si vytvorila kanál, ktorým jej každý mesiac prúdi z Poštovej banky niekoľko miliónov korún.
Základom pochybného vzťahu sa stala známa, pre štát nevýhodná zmluva, ktorú krátko po voľbách v roku 1998 podpísal minister financií Miroslav Maxon so spoločnosťou Stredoeurópsky maklérsky dom (SMD). Išlo v nej o vyplácanie štátnych dlhopisov, pričom jej nevýhodnosť pramenila z nutnosti zasielať miliardy korún na účet SMD o päť pracovných dní skôr, ako bol dátum výplaty, čo tejto firme zaisťovalo vysoké úrokové zisky už len z držania týchto peňazí na účte.
Spoločnosť Stredoeurópsky maklérsky dom v januári 2000 túto činnosť previedla na Poštovú banku. Vtedy to vyzeralo ako obchod s nevýhodnými zmluvami. Kúpne podmienky však toto podozrenie vyvrátili. Poštová banka totiž na seba pri kúpe prebrala nutnosť spracovať celú agendu okolo výplaty štátnych dlhopisov, zisky prameniace z nevýhodnosti tejto zmluvy pre štát však nezostávajú v banke. Kúpna cena sa totiž skladá z dvoch častí: prvou je 925-tisíc korún. Poštová banka totiž musela kúpiť aj počítače, softvér a kancelárske vybavenie potrebné na zabezpečenie vyplácania štátnych dlhopsiov. Kúpna cena však má aj druhú, pohyblivú časť. Tá sa vypočíta podľa toho, koľko peňazí zarobí Poštová banka na nevýhodnosti zmluvy so štátom. Z uskladnenia miliárd na bankových účtoch zostane Poštovej banke len jednopercentná marža, zvyšok takto nadobudnutých ziskov odovzdáva Poštová banka každý mesiac Stredoeurópskemu maklérskemu domu. Bankári pritom tvrdia, že to jedno percento by Stredoeurópsky maklérsky dom tak či tak musel zrejme niekomu obetovať, pretože každá banka, v ktorej by mal peniaze, by si vypýtala určitú obchodnú maržu.
Takto postavenú zmluvu však neschvaľoval len topmanažment dosadený akcionárskou skupinou ovládajúcou aj Stredoeurópsky maklérsky dom. Podľa našich informácií totiž za túto zmluvu hlasovali aj zástupcovia štátu - ministerstva dopravy a štátneho podniku Slovenská pošta. Tí totiž v Poštovej banke konajú takmer vždy v zhode so súkromnými akcionármi, ktorí svoje akcie nadobudli najmä od rezešovskej skupiny. Zo štátnych akcionárov ju nepodporil iba najväčší akcionár - Slovenské telekomunikácie. Jeho zástupcov totiž na toto rokovanie nepozvali.
Autor: Dušan DEVÁN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
