zdravie, ale zvykli sme si na ňu a chutí celej rodine," povedal nám pán, ktorý pravidelne každý víkend meria cestu do gánovských Filíc kvôli miestnej minerálnej vode. Ostatnú nedeľu sa však vracal s prázdnymi plastikovými fľašami. Odradili ho totiž tabuľky s oznamom, že voda nie je vhodná na bežnú konzumáciu. Uveril im, ale nechápal.
Obrátili sme sa preto na štátneho okresného hygienika s otázkou, čo sa stalo s chýrnou gánovskou vodou? "Pri previerkach, keď sme sa zamerali na výskyt antimónu a arzénu v miestnych minerálnych vodách, zistili sme väčšiu prítomnosť druhého z prvkou, ako povoľujú normy. Na základe nameraných hodnôt sme starostovi obce odporučili informovať konzumentov vody, aby obmedzili jej príjem na maximálne pol litra denne. Vychádzali sme z poznania, že súčasný stav nie je výsledkom nárazovej kontaminácie vody, ale je dôsledkom kvality podložia," oboznámil nás so situáciou riaditeľ Štátneho zdravotného ústavu v Poprade Jozef Krak.
Keďže arzén je kumulatívnym jedom s karcinogénnymi vplyvmi, považoval za potrebné vysvetliť ako je možné, že v obľúbenej gánovskej vode sa ho nachádza zdraviu škodlivé množstvo. Podľa neho, celý problém súvisí so zmenou normy v roku 1998, keď sa na odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie päťnásobne sprísnil maximálny limit výskytu arzénu v pitnej vode. To spôsobilo, že niektoré miestne zdroje pitnej vody sa jednoducho nezmestili do kritérií normy a stali sa nepoužiteľnými.
V tejto polohe sa problém stáva nadregionálnym, pretože prísna norma v niektorých oblastiach značne komplikuje zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. "Ten, kto prijal novú úpravu, zrejme neuvažoval, koľko nás to bude stáť. Veď pri vylúčení všetkých normám nevyhovujúcich zdrojov pitnej vody by bolo potrebné na ich náhradu vyčleniť približne osem miliárd korún. Keby sme totiž zostali pri pôvodných povolených hladinách niektorých prvkov, či látok, ktoré dovtedy nikomu neuškodili, nevznikol by vlastne žiaden problém. Našťastie, regiónu pod Tatrami sa tieto problémy týkajú len okrajovo. Až 93 percent domácností je tu zásobovaných z verejných vodovodov. Ale problémy, až havarijné situácie, sú v okresoch ako napríklad Giraltovce, Svidník, či Stropkov, ktorých mestá a obce nie sú odkanalizované a navyše berú vodu z Tople," stavia problém s arzénom do trochu iného svetla okresný hygienik Jozef Krak a dodáva, že hoci sa táto voda upravuje, nie je vylúčené, že sa v nej môžu objaviť toxické látky pochádzajúce z povodia rieky alebo rôzne kontaminanty.
Okrem minerálneho prameňa v gánovských Filiciach sa problém s arzénom v rámci podtatranského regiónu dotkol aj ďalšieho minerálneho prameňa v Čenčiciach neďaleko Jánoviec. Ako sme sa dozvedeli od pracovníčky Obecného úradu v Gánovciach, prvý z prameňov bol označený výstražnou tabuľkou len veľmi krátko. Jej likvidáciu neznámymi vandalmi označila za dielo nezodpovedných ľudí. V súvislosti s nebezpečím vyplývajúcim z konzumácie arzénu je ešte potrebné spomenúť aj druhú stranu mince. "V malých množstvách a pri presnom dávkovaní sa používa aj na lekárske účely. Lieči sa ním napríklad syfilis alebo spavá nemoc," dodal na záver doktor Jozef Krak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
