mienky, ale samy svojím vplyvom formujú realitu. Aj keď na Slovensku tento úkaz zatiaľ zmapovaný nemáme, príkladmi sa to tu priam hemží. Úplne klasickým je trebárs mäknutie mozgov demokratickej ľavice, pod hysterizovanie ktorej sa zlatým písmom podpísali práve padajúce preferencie. Trúfneme si povedať, že keby tie všetky Markanty a Focusy neukazovali SDĽ permanentne percent šesť, ale aspoň desať, prehltli by ešte i toho Košovana. Aj s bagančami.
A máme tu už ďalšie sady čísiel, ktoré ak budeme hĺbkovo študovať, úspešne podporíme vlastné "dementnatenie". Americký porovnávací projekt, ktorý sleduje šesť postkomunistických krajín už od r. 1990, teraz vypátral, že "komunistický politický systém považuje za lepší ako súčasný 53 percent občanov Slovenska". A svoj dnešný život pokladá oproti komunistickej ére za horší dokonca 69 percent našich občanov.
Nuž, česť práci všetkých výskumníkov (ktorí tiež musia z niečoho žiť - dokonca aj v USA), ale tieto údaje skresľujú skutočnosť do nepríčetnosti. Aj keď možno sú, ba určite sú, korektné (akože nemanipulované). Tieto pocitové a hodnotové sondy, zamerané na komparáciu dvoch vzdialených období, totiž skresľujú z princípu. Veď základnou črtou ľudskej povahy je idealizácia minulosti a zvýšená kritičnosť žitej reality. Keby s hlasom za komunizmus sa viazala povinná "možnosť" opäť v komunizme aj čosi prežiť (napríklad proboľševických respondentov by za odmenu expedovali na rok na Kubu), tých 53 resp. 69 percent by sa hneď scvrklo na rádovo zlomky. Tu je skrytá obludná nezmyselnosť takýchto ankiet - z nedokonalých, štatisticky spracovaných pocitov vyrábajú postojové mapy, ktorých spätná väzba (de)formuje realitu. Zástupy číhajúcich populistov na čele s Ficom už zajtra zdvihnú tieto čísla ako novú masturbačnú pomôcku.
Jedna vec je proste nezáväzne vyplniť kvízovú otázku, a celkom iná niesť životnú zodpovednosť za osobné rozhodnutie. Tak treba čítať aj štandardné stranícke preferencie - jedna vec je zaškrtnúť čosi na hárku v ruke stepujúceho anketára, a trochu (celkom) iná hodiť reálnu kandidátku do volebnej urny. Aj to je kus pravdy do diskusie o závratne sa dvíhajúcom ratingu Ficovho Smeru. Ten vo včera zverejnenej hitparáde UVVM už dýcha na krk HZDS: 23,2 (Smer) resp. 25,5% (HZDS).
Isteže, Ficov úspech je zloženinou celého radu komponentov, z ktorých na prvom mieste stojí Fico ako fenomén sám. V neposlednom rade sú to ale práve prieskumy, ktoré ovplyvňujú realitu dobre známym efektom snehovej gule; vysoké čísla samy vytvárajú akési gravitačné pole, do ktorého vťahujú nových prívržencov, znechutených osobnými sklamaniami z garnitúry tej či bývalej.
Ak ale tí istí raz budú stáť pred skutočnou urnou, naozaj to hodia všetci iba na vyblýskaný imidž a duchapusté táranie? Vráťme sa ku komunistom. V tom istom prieskume UVVM, kde exceluje Fico, majú 3,8 percenta. Ako je to možné, keď - viď vyššie - 53 percent z nás "pokladá komunistický politický systém za lepší" a 69% považuje svoj dnešný život za horší, než bol v komunistickej ére? Prečo títo to ešte ani v počmáranej ankete nehádžu na komunistov?? Veď ešte ani ten Fico nezašiel potiaľ, aby im komunizmus sľuboval; programovo sa k čistému boľševikovi hlási jedine KSS. A tu ho máš - tri celé osem.
Jednoducho a stručne: Výskumy verejnej mienky sú veľmi užitočnou a potrebnou vecou. S jedinou podmienkou - musíme ich čítať ako orientačné tabule nálad. Nikdy však nie ako vestník objektívnej reality. Rozdiel medzi týmito dvoma polohami je jemný a nezreteľný, ale naprosto zásadný. Ak posun nerozlíšime, môže sa nám úspešne stať, že podľahneme optickému bludu a zajtra sa nájdeme tiež medzi tými, čo hlasujú za Smer či privolávajú späť boľševikov. Aj keď v skutočnosti s prvým ani druhým v hĺbke duše nechceme nič mať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
