rodáka, známeho na Slovensku i v zahraničí, sme oslovili počas otvorenia jeho výstavy v Galérii Kopa 4.
"Cyklus portrétov, ktoré tu vystavujem, vznikol počas posledných dvoch rokov. Okrem tohto záberu sa venujem aj iným námetom. Namaľoval som aj cykly striech, kvetov, venujem sa rôznym námetom."
Dalo by sa teda povedať, že na výstavách prezentujete skôr tematické celky?
"Nie je to pravidlom. Ale teraz ma to ťahá skôr k robeniu cyklov."
Okrem maliarstva ste vyštudovali aj reštaurátorstvo. Venovali ste sa mu aj v praxi?
"Žil som z toho asi desať rokov. Pracoval som v Jasove na maľbách v knižnici, reštauroval som aj tamojší hlavný oltár. V kostole svätého Egídia v Bardejove to boli hodiny. Pracoval som aj v Čečejovciach. Bolo toho dosť - nástenné maľby, obrazy, oltáre atď."
Podľa vystavovaných obrazov sa zdá, že vašou obľúbenou technikou je olejomaľba.
"Ako sa to vezme. Vy tiež predsa nejete každý deň vyprážané kurča. Striedam to."
Len podľa toho, na čo máte práve chuť, alebo k danému námetu hľadáte aj zodpovedajúcu techniku?
"Presne tak."
Máte za sebou študijné pobyty na Východe i Západe. Ak by ste ich mohli porovnať, kde ste našli nejaké kultúrne alebo duchovné rozdiely?
"Ide práve o duchovné hľadisko. Celý život, odkedy si uvedomujem sám seba, som hľadal pokoj v duši. Hľadal som ho tam aj tam. Zistil som však, že ľudia sú všade rovnakí, nech je to Amerika, alebo Blízky východ. Dôležité je to, čo máte v srdci a či veríte alebo nie. Ja som uveril. Hľadal som Boha v Amerike a kade-tade, lenže nenašiel som ho. Našiel som ho v Košiciach a som tu spokojný, už nechcem ísť nikde inde. Predtým som túžil emigrovať, ale vďaka tomuto osobnému zážitku už túto potrebu nemám."
Hľadali ste pokoj, či priamo Boha?
"Pokoj. Tu mi všetko liezlo na nervy, ľudia, vzťahy, podvody a všetko možné. Chcel som mať pokoj, odišiel som teda na Krétu. Myslel som si, je to ostrov, všetko tam bude fajn. Lenže bol to raj narkomanov. Dostal som sa vlastne tam, odkiaľ som odišiel. Potom nasledoval Amsterdam. Bolo to o tom istom. V Amerike mi núkali všeličo, AIDS tam lietal vo vzduchu... Lenže pokoj som nenašiel nikde. Stále som ho hľadal, a už to končilo hrozbou slepej uličky a nejakej samovraždy. Potom som si spomenul, že som obišiel všetky spoločenstvá doma i v zahraničí a zišlo mi na um, čo sa píše v Božom slove - naplnil som ťa duchom Božím, múdrosťou, rozhodnosťou, umením, a povedal som si - ak verím, platí to aj o mne. Opýtal som sa na to farára, ktorý mi odpovedal - to fungovalo kedysi, teraz už nie."
Ponúkal vám teda niečo iné, ako ste hľadali?
"Presne. A v biblii som si prečítal, že to platilo, platí a platiť bude do konca, ktorý predsa ešte nenastal."
Keď už sme sa bavili o slepej uličke, na jednom z obrazov je schodisko, ktoré vedie k dvom dverám, v jedných je svetlo, v druhých tma. Je to o tom, čo ste spomínali?
"Presne tak. Vyjadruje to fakt, že štart majú všetci rovnaký a každý si môže vybrať. Buď tam, alebo tam. A ak privriete oči, uvidíte aj určitú tvár."
Dnes tu vystavujete hlavne portréty. Ide o reálne osoby, alebo je všetko v rovine imaginácie?
"Z desiatich percent je to určite realita. Ak by som niečo niekedy nevidel, asi by som to nenamaľoval. Sú tu tváre, ktoré som niekedy videl, zafixovali sa mi do pamäti a namaľoval som ich neskôr, ale je tu napríklad aj košický rabín. Sedel, a ja som ho namaľoval. Ale to je tiež len môj pohľad naňho. Sú tu aj portréty syna alebo dcéry. Sú však namaľovaní tak, ako ich vidím ja."
Na mnohých obrazoch dominujú oči. Je to akýsi symbol tvrdenia, že oko je zrkadlom duše?
"Áno. Iné zmysly toľko neprezrádzajú. Ústa môžu klamať, uši môžu počuť niečo iné. Ale ak hovoríte niečo iné, ako si myslíte, v očiach sa odráža to, čo je pravda. Ak máte pozorovacieho ducha, cez oči vidíte do vnútra toho druhého. Aj bežný človek vie, že ak sa mu ten druhý pri rozhovore nepozerá do očí, tak je neúprimný."
Niektoré obrazy sú doplnené buď citátmi z Biblie, alebo hebrejským písmom. Dali by sa niektoré z nich chápať aj ako náboženské obrazy?
"Náboženský obraz, to je dosť zlý výraz. Ak si trebárs pozriete posledné bienále, tak pred dvoma či troma rokmi bol hitom text - písmo, zväčšené či inak upravené. Autor svoje povedal prostredníctvom textu. Ja takisto pri niektorých obrazoch považujem za dôležité dať tam aj text. Napríklad preto, že ma inšpiroval. A aby to bolo jasné, začlením ho do obrazu. Napríklad na obraz 'Ukrižovaný'. Do tretieho storočia tu Krista znázorňovali nahého. Bola to potupná smrť. Potom však z náboženských dôvodov bolo rozhodnuté, že ho treba zahaliť rúškou a podobne. Pritom to bol trest, na ktorý odsudzovali tých najposlednejších zločincov. Potvrdili mi to aj v Izraeli. S rúškou prišla cirkev až neskôr. Ľudí popudzuje všeličo. Starej babke napríklad poviete, že Ježiš bol Žid a ide vás biť, že čo to hovoríte. Tu sa odráža skrytý antisemitizmus, ktorý katolícka cirkev po stáročia vytvárala."
Povedzme, že náboženské umenie nie je najšťastnejší termín, ale predsa len, aký je váš vzťah k tomu klasickému, inšpiruje vás niečo?
"Zas až taký zbehlý v ňom nie som, i keď z raného kresťanstva poznám viacero anonymných diel. Kvôli tomu som išiel do Svätej zeme, vidieť to všetko. Tam ma inšpirovalo veľa vecí, nie len umenie. Trebárs aj kopec, lebo je iný ako u nás. A Božie slovo je mojím hlavným inšpiračným zdrojom."
A čo tvorba, je vyjadrením vášho hľadania, alebo toho, čo ste už našli?
"Teraz už v podstate toho, čo som našiel. Čítal som veľa o starých ikonopiscoch. Ich učni im všetko pripravili, potom prišiel majster s jedným-dvoma najlepšími žiakmi. Okúpali sa, pomodlili a až potom začali pracovať. A z ich diel tú modlitbu naozaj cítiť. Ja to vlastne robím tak isto. Každé ráno sa pomodlím - Pane, pomôž mi, veď moju ruku. Keď ju povedie ku kopaniu, budem kopať lopatou. V tom je tá odovzdanosť. Ja už bez toho ani nechcem tvoriť. Moje cesty viedli do slepej uličky. Pre mňa je dôležitá komunikácia s Pánom, ktorý mi pomáha a dáva mi silu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
