PhDr. Elena MIROŠŠAYOVÁ, CSc.
Naši predkovia z doby bronzovej zanechali po sebe poklady bronzových predmetov, ktoré sú pre archeológov dôležitou skupinou hmotných pamiatok. Ako celok obsahujú množstvo informácií nielen o zručnosti pravekých kovolejárov, ale aj o úrovni kultúrneho a hospodárskeho života jednotlivých kultúrnych spoločenstiev. Bronzové poklady sa od seba odlišujú spôsobom, akým boli predmety uložené do zeme, ich počtom a druhovou skladbou. Sú ako kniha, ktorej správnym čítaním sa dozvedáme o miestach, kde vznikali a pracovali kovolejárske výrobné centrá, o využívaní miestnych zdrojov surovín, ale aj o vzájomných kontaktoch medzi nositeľmi blízkych i vzdialenejších kultúr. Náleziská bronzových pokladov ukrytých približne v rovnakom čase na určitom území vyznačujú pomerne presne trasy obchodných ciest. Po nich sa pohybovali obchodníci, ktorí prinášali tovar často z územne veľmi vzdialených kultúrnych centier. Boli to väčšinou luxusné výrobky, najmä šperky, ktoré spestrovali domáci sortiment a ich odberateľmi boli bohatí jednotlivci alebo rodiny.
Hlavným dôvodom ukladania bronzových pokladov bol strach. Strach zo straty majetku alebo z nadprirodzených síl ovládajúcich duchovný svet pravekého človeka. Poklady prvej skupiny boli ukrývané v časoch nebezpečenstva, ktoré mohli spôsobiť vzájomné medzikmeňové rozbroje, vojenské ťaženia alebo aj presuny celých etnických skupín. Keď nebezpečenstvo pominulo, mali byť predmety zo zeme vyzdvihnuté. Majiteľmi tejto skupiny pokladov mohli byť jednotlivci alebo rodina s výsadným postavením v určitom spoločenstve. Najčastejšie sa v nich objavujú šperky a zbrane. Predstavovali druh bohatstva, pre ktoré sa v neskorších dobách používa označenie "rodinné striebro". Teda majetok dedený z generácie na generáciu, symbolizujúci nielen spoločenskú prestíž majiteľa, ale aj jeho povinnosť tento majetok rozširovať a zveľaďovať. Tým by sa dalo vysvetliť, prečo sú v bronzových pokladoch časovo nesúrodé predmety. Celkom iné zloženie majú poklady, ktorých majiteľom bol remeselník - kovolejár. Okrem hotových výrobkov určených na výmenu sú v nich aj polotovary, kusy suroviny alebo polámané predmety určené na opätovné preliatie.
Do druhej skupiny patria bronzové poklady votívneho charakteru. Do zeme boli vkladané so zámerom trvalého uloženia a sú vyjadrením prosby, prejavom vďaky alebo piety. Obeta predmetov mala usmerniť magické alebo božské sily smerom k cieľu, na dosiahnutí ktorého mal obetujúci záujem. Bola založená na vzťahu dávam, aby som dostal. Časť obetí mohla v prípade úspechu vyjadrovať aj vďaku. Bronzové poklady tohoto druhu sa nachádzajú na miestach, ktoré praveká komunita považovala za posvätné. Takýmito boli močiare, rašeliniská, okolie termálnych prameňov alebo tok rieky. Ich ukladanie sprevádzali zvláštne rituálne obrady. Dnes ich nevieme spoľahlivo rekonštruovať a ich skutočná podoba nám zostáva navždy utajená. Votívne poklady obsahujú rôzne druhy predmetov. Na niektorých sú viditeľné stopy poškodenia, ktoré nevznikli dlhodobým používaním, ale zámernými zásahmi počas obetného rituálu.
Ako už bolo povedané, bronzové poklady sú míľnikmi pozdĺž trás obchodných ciest. Tieto najčastejšie viedli okolo riečnych tokov. Jednou z takýchto v praveku veľmi frekventovaných obchodných ciest, bola cesta pozdĺž rieky Torysy. Môžeme ju označiť za severo-južnú magistrálu spájajúcu územia severne od karpatského oblúka s juhom a juhovýchodom. Čulý ruch tu panoval aj v mladej a neskorej dobe bronzovej. Svedčia o tom aj nálezy bronzových pokladov. Najviac ich bolo uložených niekedy v 13. - 11. storočí pred Kristom. Niektoré z nich boli objavené a vyzdvihnuté ešte v minulom storočí napríklad v Chabžanoch, Veľkom Šariši, Finticiach, Ostrovanoch atď. O ich obsahu sa dnes dozvedáme už len zo staršej literatúry. Veľkú zásluhu na zachovaní aspoň informácií o týchto pokladoch má maďarský archeológ Jószef Hampel, ktorý koncom minulého storočia vydal v troch zväzkoch súpis bronzových nálezov z územia bývalého Uhorska. Je škoda, že len veľmi malá časť bronzových pokladov môže byť odborne vyzdvihnutá. Väčšinou sú nachádzané náhodne a v súčasnosti im hrozí, že sa ani nedostanú do rúk odborníkov. Jedným z takých pokladov, ktorý sa šťastnou zhodou okolností nedostal do rúk priekupníkov a neroztratil v zbierkach solventných zberateľov je poklad z Košických Olšian. Našli ho v roku 1996 štyria miestni občania, pri kopaní ryhy pre vodovodné potrubie, priamo v centre obce. Nález ohlásili pracovníkom Archeologického ústavu v Košiciach, kde sa v súčasnosti predmety podrobne analyzujú a pripravuje sa ich publikovanie. Zachránený poklad z Košických Olšian obsahuje okolo 400 celých predmetov a drobných zlomkov s celkovou hmotnosťou 8,9 kg. V súčasnosti je považovaný za najväčší na Slovensku. Predmety boli zložené v jame vyhĺbenej v ílovitej hline. Schránkou pre drobné kusy bola hlinená váza. Väčšie kusy ležali vedľa, pravdepodobne na podložke, ktorou bola spodná časť veľkej nádoby. Poklad z Košických Olšian predstavuje veľmi pestrý súbor okrás tela a slávnostného rúcha. Dopĺňa ho kolekcia sekeriek, oštepov, dvojramenný mlat a malý zlomok vyseknutý z meča. Poklad bol uložený mimo areálu osady. Podľa zloženia a nálezových okolností ho môžeme považovať za votívny dar. Bola to na tie časy naozaj hodnotná obeta alebo prejav vďaky. Do zeme sa dostal niekedy v 12. storočí pred Kristom. Predmety, ktoré obsahuje, boli vyrobené kovolejármi, ktorí pracovali v tradíciách pilinskej kultúry. Sú prítomné však aj predmety z okruhu kultúry gávskej a severných popolnicových polí. Zloženie pokladu odzrkadľuje kultúrne pomery v Košickej kotline. V čase uloženia pokladu doznieva na tomto území osídlenie pilinskej kultúry, vystavené stále narastajúcemu tlaku populácie gávskej kultúry. Jej nositelia postupne zabrali územie celej Východoslovenskej nížiny a odtiaľ postupovali ďalej na sever a západ.
Domnievame sa, že v súčasnosti známe bronzové poklady predstavujú len zlomok zo skutočného počtu, ktorý bol ukrytý v zemi. Ich nálezy pribúdajú aj v súčasnosti. Odborníkom zostáva iba dúfať, že aspoň niektoré sa im podarí zachrániť pred chamtivosťou priekupníkov a budú odborne spracované. Iba tak podajú svedectvo o časoch dávno minulých, v ktorých aj súčasník môže nájsť mnoho podnetných nápadov a inšpiráciu.
(Poznámka redakcie: Najkrajšie exponáty z bronzových pokladov sú inštalované na výstave vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, ktorá potrvá do konca apríla.)
Autor: Odhad nášho rastu sa zníži
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
