teraz. A vo fatálnom omyle žije každý, kto by sa azda trúfal nádejať, že bude riešiť najväčší malér, akým sa vláda, ktorú politicky diriguje, strápnila. O vízovú epidémiu, ktorá sa výlučne vo vzťahu k Slovensku šíri Európskou úniou, veru KR ani nezavadí. Na programe má čosi omnoho dôležitejšie - ešte raz seba.

To nie je vôbec irónia. Po sobotňajšom výroku Republikového výboru SDĽ, že Migaš správne vyslovil Dzurindovi nedôveru, koalícia fakticky neexistuje. Týmto verdiktom totiž vláde neukázal palcom k zemi iba predseda a štyria poslanci, ale už celá strana. Stanovisko RV znamená, že SDĽ od tejto chvíle nepreberá ručenie za podporu vlády a jej programu - čiže za esenciálne postuláty a samotný zmysel koaličnej zmluvy.

Toto sú politické východiská pred dneškom. Všetky ostatné reči zľava typu "budeme vládu podporovať, ak zmení priority (štýl vládnutia, hospodárske oživenie a pod.)" sú dristy: to dnes bežne hovorí aj HZDS. Skutkový stav je taký, že SDĽ vypovedala koaličnú zmluvu a jej prípadné budúce plnenie podmieňuje novými okolnosťami - programovými, kádrovými a "štýlovými".

Ak niekomu prekáža, že táto diagnóza nerozlišuje medzi "migašovcami" a "kanisovcami", má najvyšší čas sa prebrať: O rekonštrukcii vlády otvorene hovoria už aj "modernisti" z SDĽ, takisto aj o presmerovaní priorít. Ak Ftáčnik žiada odchod "nepopulárnych ministrov" z vlády, prudko sa rozchádza s Migašom iba vo forme, ale nie v obsahu. Samozrejme, rozdiel formy je veľmi podstatný, pretože Ftáčnikova vyjednávacia pozícia je ešte zvnútra koalície, kým Migašova už mimo.

Migašova však už nie je iba Migašova, ale celej SDĽ. Na veci nič nezmení ani fakt, že by partneri z SDK a spol. boli ochotní rokovať dnes s Migašom tak, akoby ešte mimo nestál. Udalosti sa už proste nedajú vrátiť späť pred štvrtok trinásteho. S istým meškaním to dochádza viacerým. Napr. Šimko si včera už myslel, že "debata by mala začať vyjasnením postojov, ako si Migaš predstavuje ďalšiu činnosť koalície. Nemôže fungovať tak, že raz bude niekto hlasovať v prospech koalície a raz v prospech opozície v zásadných veciach". Čiže Dzurinda (Šimko mu robí taktickú prípravu) sa hotuje otvoriť diskusiu s Migašom otázkou, či trvajú politické garancie SDĽ, zakotvené v koaličnej zmluve. Tie však už trvať nemôžu, kedže vo štvrtok trinásteho trvať prestali. Môžu sa iba OBNOVIŤ - a to vôbec nie je hra so slovíčkami: Migaš sa musí dištancovať od svojho hlasovania aj následného schvaľujúceho stanoviska Republikového výboru.

Keďže to nie je reálne, Dzurinda, Bugár a Hamžík sa asi v dalšom kroku budú pokúšať mámiť z Migaša záruky, aby sa niečo takého už neopakovalo. V tom momente ho ale legitimujú ako člena koalície, ktorý síce brutálne porušil zmluvu, ale... účel svätí prostriedky. A Migaš vtedy povie, že dobre, ale - poďme rekonštruovať vládu, to je moja podmienka. A tu kdesi by sa mal veľkonočný postkoaličný dialóg zaseknúť... Ak len Dzurinda a spol. nesadnú za stôl vopred s rukami nad hlavou.

Zmeny vo vláde nie sú v tejto chvíli neprijateľné z princípu, že by nemohli byť. Neprijateľné sú preto, že SDĽ nemá momentálne politický nárok čokoľvek od partnerov vyžadovať. To isté sa vzťahuje i na programové a štýlové korekcie vládnutia. Otázkou je, či Dzurinda, Hamžík a Bugár objavia v sebe dosť guráže čeliť vydieraniu i pod hrozbou, že faktické roztrhnutie koalície spred týždňa dnes Migaš aj formálne orazítkuje. Ak odvahu nenájdu a SDK, SMK a SOP tlaku podľahnú, po sviatkoch sa môžu začať siahodlhé rozhovory o rošádach v kabinete. S nedoziernym koncom i politickými dôsledkami - činnosť exekutívy sa na dlhé týždne, ak nie mesiace, zastaví.

Takto sa rysujú najpravdepodobnejšie scenáre, ktoré pozerajú z predveľkonočnej, prvej POSTKOALIČNEJ rady. Existuje ešte jeden - po piatich minútach ktosi tresne dverami. Mimochodom, keby sa volal Jozef Migaš, vôbec by nešlo o scenár najhorší.