Veľká noc a jej symbolika

Stranu pripravila: Jana VARGOVÁVeľká noc - slávnosť vzkriesenia Krista je vrcholom liturgického cirkevného roku. Vznikla zo židovského sviatku

Stranu pripravila: Jana VARGOVÁ

Veľká noc - slávnosť vzkriesenia Krista je vrcholom liturgického cirkevného roku. Vznikla zo židovského sviatku pesach, ktorý sa oslavuje 14. a 15 deň v mesiaci nisan podľa židovského kalendára. V ranej cirkvi sa oslavoval najprv v deň židovského sviatku. Ešte dnes sa považuje kresťanská slávnosť Veľkej noci tiež za spomienku na starú zmluvu.

Koncil nicejský (325) určil po dlhšom spore dátum Veľkej noci na nedeľu po prvom jarnom splne, ktorý nastane po prechode Slnka jarným bodom. Tak sa veľkonočné sviatky oddelili od židovského kalendára. Dnes sa diskutuje o prvom dátume Veľkej noci.

Slávnosť vzkriesenia začína veľkonočnou vigíliou večer alebo v noci na Bielu sobotu. Počas veľkonočnej vigílie sa svätí voda na krstenie a veriaci obnovujú sľub krstu. V mnohých cirkviach sa krstia dospelí, ktorí sa pripravovali na krst. Počas Veľkonočnej nedele pokračuje a vrcholí slávnosť Zmŕtvychvstania Pána druhou slávnostnou omšou.

Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový prípravný čas - tzv. pôst.

Veľká noc ma veľa symbolov. Sú už zaužívané a poniektorí z nás možno ani nevedia, čo presne znamenajú.

Veľkonočný baránok

K Veľkej noci patrí veľkonočný baránok. Symbol baránka bol veľmi rozšírený už v predkresťanskej tradícii v celej stredomorskej civilizácii, ovládanej po tisícročia pastiermi. V hebrejskej tradícii symbolizovali ovce Izraelitu ako člena "Božieho stáda", aj židovský boh je označovaný za pastiera, ktorý berie svoje ovečky do náručia; v kresťanskej cirkvi sa baránok stal symbolom Baránka Božieho, Krista a znázorňuje sa s vlajkou víťazstva. Kresťania vidia spojenie s pôvodne židovskou tradíciou sviatku Paschy, kedy sa baránok zabíjal, na pamiatku vyvedenia Izraela z egyptského otroctva.

Symbol kríža

Symbol kríža nevznikol s kresťanstvom, je omnoho starší. Poznali ho už starí Egypťania, Číňania aj Kréťania a jeho význam bol v rôznych kultúrach a náboženstvách univerzálny - spojený s problémom orientácie v kozme, v priestore medzi nebom a zemou a v chápaní ako prepojenia božského (vertikálne rameno) a ľudského (horizontálne rameno) sveta, stal sa symbolom večnosti. Dnes je kríž najdôležitejším symbolom kresťanstva, pretože Kristus, Syn Boží bol odsúdený k smrti ukrižovaním. Tento trest patril k trestom výnimočne krutým a ponižujúcim, na kríži končili iba tí, ktorí si zaslúžili pohŕdanie. Kríž ma veľmi veľa podôb, v tvare písmena T, X (tzv. kríž sv. Ondreja) a rovnoramenný kríž grécky, klasický kresťanský kríž s ďalšou spodnou časťou označovaný ako latinský.

Veľkonočný oheň

Tak ako jarné slnko znamená víťazstvo nad zimou, precitnutie po dlhom studenom čase, rovnako taký je príchod Ježiša počas Veľkej noci. Zapálenie svätého veľkonočného ohňa je pre kresťanov počas Veľkej noci centrálnou udalosťou. Oheň sa zapaľuje a svätí na začiatku liturgie na Bielu sobotu pri obradoch Veľkej noci (zo soboty na nedeľu). Od veľkonočného ohňa sa zapaľujú veľkonočné sviece, ktoré sa potom v slávnostnom sprievode a za trikrát opakovaného spevu "Svetlo Kristovo", vnesú do temného kostola.

Veľkonočné sviece

Svieca je dôležitým symbolom vo všetkých kultúrach, svetlo je chápané ako znamenie života. Veľkonočná svieca a slávnosť svetla na začiatku liturgie Vzkriesenia počas Veľkej noci má svoje korene v tradícii prvotnej cirkvi, kedy sa veľkonočná noc rozžiarovala svetlom mnohých sviec. Veľkonočné sviece symbolizujú Zmŕtvychvstanie Krista, ktorý zvíťazil nad smrťou. Podľa starej tradície sa svieca zapaľuje od posväteného ohňa na začiatku liturgie konajúcej sa v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu, počas ktorej vstal z mŕtvych Kristus. Táto slávnosť Vzkriesenia sa zahajuje vnesením zapálenej sviece do úplne tmavého, zhasnutého kostola. Tak si kresťania pripomínajú, akým zásadným obratom je Kristovo vzkriesenie, noc, ktorá sa premieňa v deň. Zapaľujú si svoje sviece od tohto paškálu, čím naznačujú, ako by aj oni boli Kristom ovplyvnení "zapálení". Tým sa celý kostol prežiari svetlom. Spoločenstvo veriacich víta sviecu so spevom "Svetlo Kristove", "Chvála Tebe, Pane" a spievajú Exultet (pieseň chvály z 1. storočia). Tento význam je ešte podtrhnutý tým, že sa zapálená svieca ponára do vody, ktorá sa posvätí na vodu na krstenie a zapaľuje sa od nej tiež svieca ku krstu. Svieca je väčšinou zdobená motívom kríža, na ktorom sú voskovými klincami zobrazené Kristove rany, nad krížom je prvé a posledné písmeno gréckej abecedy - alfa a omega - naznačujúce, že Ježiš je začiatok aj koniec. Ďalej sa používa motív stromu, baránka, slnečných paprskov alebo vody. Biela farba sviece symbolizuje nádej a nový život. Veľkonočná svieca sa v liturgii zapaľuje iba počas 50-denného veľkonočného obdobia, teda od Veľkej noci do Letníc (svätodušných sviatkov, sviatkov zoslania Ducha svätého) a pri krstoch, aby sa naznačilo, že každý krst súvisí s Veľkou nocou - preto sa od nej zapaľuje aj svieca ku krstu. Zapaľuje sa tiež pri pohreboch, človek prešiel bránou smrti a kresťania sa za neho modlia, aby tiež on "vstal" k novému životu - s Bohom.

Veľkonočné vajíčko

Je mnoho výkladov, prečo je vajíčko spájané s Veľkou nocou:

- pretože vajce obsahuje zárodok života, bolo už odpradávna symbolom plodnosti, úrodnosti, života a vzkriesenia, v predkresťanských dobách bolo niekde dokonca dávané do hrobu mŕtvemu;

- vajce nachádzame už pred kresťanstvom, pri pohanských oslavách jari;

- zvyk konzumovať vajcia v čase sviatkov súvisel pravdepodobne aj s pôstom, ktorý predchádzal Veľkej noci a pri ktorom sa vajcia jesť nesmeli, preto ľudia netrpezlivo čakali, až skončí čas pôstu;

- v spojení s ľudovou tradíciou vznikol zvyk zdobenia vajíčok, sprevádzaný celým radom obradov a povier;

- od nepamäti symbolizovalo vajce zárodočný chaos, z ktorého vznikol svet, ale tiež životnú silu, narodenie, nesmrteľnosť, návrat jari a vďaka škrupinke i pocit bezpečia;

- vajce niečo skrýva, je ako zamknutý hrob, v ktorom je aj napriek tomu ukrytý život;

- tu je zreteľné symbolické spojenie so Zmŕtvychvstaním Ježiša a s kresťanskou Veľkou nocou.

Veľkonočný zajac

Svoje miesto má zajac v mnohých náboženstvách, mytológiách - v gréckej, egyptskej, čínskej, kde symbolizuje šťastie, plynúci čas, krátkosť života, či je označovaný za atribút zmŕtvychvstania (podľa ľudového podania zajac nespí - nemá totiž očné viečka, a tak sa zdá, že aj počas spánku obracia oči nahor). V Biblii je zajac zaradený medzi stvorenia "maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov", symbolizuje chudobných, skromných a pokorných, aj napriek tomu sa však kresťanstvo k nemu stavia s istým odstupom pre jeho užívanie ako symbolu zmyselnosti. V Byzancii bol zajac vo zvieracej symbolike znakom Krista. V dnešnej rozšírenej európskej tradícií je označovaný za toho, kto počas Veľkej noci prináša vajíčka, najradšej čokoládové. Podľa jedného výkladu vzniklo spojenie z toho dôvodu, že zajac na jar hľadá v blízkosti ľudských obydlí potravu a keďže je plachý a strání sa ľudí, je mu prisudzované i tajné roznášanie veľkonočných vajíčok. Iný názor na vznik spojenia veľkonočného zajaca s vajíčkom poukazuje na zvyk, kedy sa do chleba upečeného vo forme zajaca vložilo veľkonočné vajce, čím sa združili tieto dva symboly - niet potom divu, že časom vznikla predstava, že vajíčka znáša alebo prináša zajac. Bolo tiež zvykom, aby kmotrovia pozývali deti k tzv. naháňačke veľkonočného zajaca, čo znamenalo hľadanie ukrytých vajíčok v záhrade.

Posviacka

V našich mestách a dedinách sa svätia jedlá v sobotu po vigílii alebo v nedeľu ráno. Svätenie vykonáva kňaz za asistencie miništrantov a kostolníka. Tento obrad má zvlášť dôstojný a okázalý ráz u obyvateľov grécko-katolíckeho a pravoslávneho vierovyznania. Celá pospolitosť, ktorá sa zúčastňuje na Veľkonočnú nedeľu bohoslužieb v chráme, sa za hlaholu zvonov odoberie na kostolný dvor, kde čaká na sprievod. Všetci položia prútené košíky rôznych tvarov na zem. V nich sú poukladané všetky druhy obradných veľkonočných jedál, ktoré starostlivé ženy pekne, dôkladne v presnom poradí vložili do košíka a zakryli ho vyšívaným alebo tkaným obrúskom.

Kňaz vykonáva obrad svätenia s veľkou dôstojnosťou. Výdatne okiadza tymianom nielen košíky, ale aj prítomných. Celý zástup obchádza tri krát, skláňa sa nad košmi, z ktorých medzi tým sňali obrúsky a kropí razantne ich obsah. Po tretej obchôdzke zastane pred hlavným vchodom, kde pri improvizovanom oltári dokončí službu. Poblahoslaví veriacich, ktorí sa rýchlo rozchádzajú, pretože ešte stále platí povera, že ten kto s jedlom prvý dobehne domov, najskôr zoberie z poľa úrodu.

TABUĽKA

Kedy bude Veľkonočná nedeľa najbližších 10 rokov?

rokdátum

200023. apríl

200115. apríl

200231. marec

200320. apríl

200411. apríl

200527. marec

200616. apríl

20078. apríl

200823. marec