do hrobky. Na otvor privalili kameň. Len čo zapadlo slnko a skončil sabat, ponáhľali sa k hrobu. Ale našli ho prázdny. Najväčšiu ľútosť prejavovala Mária Magdaléna. "Prečo plačeš?" spýtal sa jej akýsi muž. Mária Magdaléna s nazdala, že ide o záhradníka a povedala: "Pane, ak si ho doniesol, povedz mi to." "Mária", oslovil ju muž. Mária na neho pozrela a vykríkla: "Učiteľu"- lebo to bol Ježiš...

Predstavy o zmŕtvychstaní sú súčasťou kresťanstva a tiež mnohých ďalších kultúr. A zväčša sa spájajú so sviatkami jari. Predobrazom kresťanskej Veľkej noci sú aj starožidovské jarné sviatky pesah. Pesah, rovnako, ako Veľká noc, sú po prvom splne Mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti.

Na Slovensku k veľkonočným sviatkom patria neodmysliteľne zelené konáriky,

rozvíjajúce sa vŕbové prúty, známe ako bahniatka, bažičky, púzalky, maňky, maňušky, barky, birky, búziky, baburence, kozičky, kočičky, cícky, alebo mládniky. Svätia sa na Kvetná nedeľu modlitbami, kadidlom a svätenou vodou. Po príchode z kostola sa tieto zastokli za obrazy, alebo drevenú hradu, aby bol dom chránený.

Súčasťou veľkonočných obradov je aj umývanie. Najúčinnejšie bolo v tečúcej vode. Kto mal lišaje alebo chrasty, mal čakať na východ slnka a poumývať postihnuté miesto handričkou a odriekať " Čo vidím, nech rastie, čo stieram, nech skape." Ale aj dievčatá, ktoré chceli mať dlhé vlasy si ich po umytí mali česať vŕbou a pri tom hovoriť. "Vŕba, vŕba, daj mi vlasy na tri pásy." Rozličné povery boli spojené aj s posledným zvonením na Zelený štvrtok. Tieto predstavy súviseli s tým, že sa aktivizujú nadprirodzené sily a démoni. V noci zo Zeleného štvrtku na Veľký piatok sa vraj schádzali strigy na určitých miestach chotára. Ľudia predpokladali, že ich činnosť je namierená proti dobytku, preto natierali dvere stajní kolomažou, alebo cesnakom. Podľa inej rady pobosorovaniu pomohlo, ak v stajni pred východom slnka pálili papuču.

Keď nadišla Biela sobota, v domácnostiach sa venovali vareniu a pečeniu. Gazdiné varili údené mäso, klobásy a huspeninu. Z bieleho kysnutého cesta sa na východnom Slovensku pečie paska.

K najstarším veľkonočným jedlám však patria vajíčka. Vajíčko bolo vždy prvým chodom na prestretom stole vo Veľkonočnú nedeľu. Gazda ho rozdelil medzi všetkých prítomných. Veľkonočná nedeľa bola vždy významnou udalosťou. V tento deň "zmŕtvychstania Krista" je zaužívané svätenie jedál v kostole. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako šikovne prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Stolovanie bolo vo veľkonočnú nedeľu také, že stôl prikryli čisto bielym obrusom. Chlieb sa položil na stôl a nesmel sa po celý deň odkladať.

Vajíčka sa však na Veľkú noc nielen jedli, ale aj maľovali. Najjednoduchší spôsob ako pripraviť kraslice je uvariť ich spolu s cibuľovými šupkami. Na kraslice, ktoré dávali dievčatá svojim nápadníkom, zvykli pripísať veršík - napríklad "Koho ja milujem, tomu tú krasličku darujem," alebo "To vajíčko rysované, kvietočkami cifrované, tomu ja ho darujem, koho verne milujem." Kraslice potom dávali mládencom, ktorí vo Veľkonočný pondelok ich prišli "okúpať." Večer sa potom všetci zišli v kúdeľnej izbe a pohostenie mali na starosti dievčatá. V utorok kúpali zase dievčatá mládencov a večer sa opäť zišli. Tentoraz bol však rad na mládencoch, aby sa postarali o pohostenie. Takto prebiehala Veľká noci na Spiši, Šariši, ale aj inde na Slovensku.