maľované, batikované, voskované i olepované slamou, či nitkami. Posledným výkrikom módy je vzorovanie pomocou medeného drôtu. V regióne pod Tatrami sa však najviac cenia vajíčka písané, čiže vyškrabávané, pochádzajúce z Batizoviec, Gerlachova, Štôly a Mengusoviec. V týchto obciach sa majstrovstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Lenže talenty sa občas rodia aj v iných častiach regiónu.
Tradičným vrcholom predveľkonočných akcií, súvisiacich so zdobením vajec, je súťažná prehliadka v Batizovciach pod názvom Gúľaj sa vajíčko. Pretože už sú dávno preč časy, keď kvôli víťazstvu bolo potrebné na ne písať veršíky s motívom SNP, my sme mohli bez ostychu osloviť tohtoročnú držiteľku ceny za jemnosť vzorov Gabrielu Giľakovú. "Vajcia najprv niekoľkokrát zafarbím. Dôležité je, aby boli bez fľakov. Potom na ne nalepujem drobučké kúsky vopred pripravenej slamy. Tú je potrebné najprv uvariť, potom rozrezať a napokon vyžehliť. Zdobeniu veľkonočných vajíčok sa venujem už 16 rokov a hoci som začínala s vyškrabávaním vzorov, najviac mi vyhovuje práve olepovanie," prezradila nám tajomstvo jemnej krásy.
Zaujímavosťou je, že pod Tatrami sa zdobeniu vajíčok venuje aj nemálo mužov. Dominovali tiež na batizovskej súťaži. Ján Angelovič dostal cenu za batikované vajíčka, Ján Krkoška za spájanie nových technológií so starými tradíciami, Milan Štefančík za precízne vypracovanie a Peter Tropp za farebnú hravosť. V Batizovciach ich však žije a venuje sa zdobeniu vajec podstatne viac. Lenže už po viacerých súťažných úspechoch svoju zručnosť nepotrebujú prezentovať verejne. Napríklad taký Peter Marušinec, ktorý sa vyškrabávaniu vajec venuje od svojich pätnástich rokov. Predčasom nám prezradil, že tajomstvo jemného vzoru tkvie v kvalite škrupiny a v dobrom škrabáku. Ten svoj si vyrobil z guličkového ložiska. Medzi súťažiacimi sa predstavil aj jeden, ktorý namiesto škrabáku pracoval so zariadením podobným zubárskej vŕtačke. Vysvetľoval, že vysokými obrátkami dosahuje jemnejší vzor, ako aj menšie percento odpadu. Pri vyškrabávaní vraj totiž vydrží do konca procedúry len jedno vajíčko z desiatich.
Samozrejme, popri renomovaných špecialistoch sme nemohli zabudnúť ani na experimentujúcich samoukov. V popradskom Penzióne - domove dôchodcov sme navštívili Irmu Dikantovú z Vysokých Tatier, ktorá sa napriek svojim 75 rokom začala venovať zdobeniu veľkonočných vajec len nedávno. "Starý človek by si mal nájsť nejakú činnosť, ktorá ho uspokojuje. Ja som objavila zdobenie vajíčok. Kým u niektorých rodín sa toto umenie dedí z pokolenia na pokolenie, ja sa snažím o vlastné vzory, originalitu," precízne nám vysvetlila svoju umeleckú filozofiu ukazujúc svoje výtvory. Okrem vyškrabávaných vajíčok vyskúšala hádam všetky dostupné techniky. Zároveň tiež zdôraznila, že by sa nerada rozlúčila čo i len s jediným kusom. Každý totiž považuje za prototyp a ako sama hovorí, je ešte len na začiatku cesty. Na rozdiel od niektorých iných "umelcov" sa však neostýchala prezradiť nám tajomstvo vaječnej škrupiny. Na batikovanie sa používajú vajíčka výhradne bielej farby. Na olepovanie slamou môžu byť aj hnedé, ktoré sa dnes na trhu vyskytujú najčastejšie. A čo sa týka pevnosti, viac vraj vydržia tie hnedé.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
