svedka obvineného. A predvolanie OBVINENÉHO k výsluchu už zakladá aj možnosť porušenia domovej slobody.
Ak nebolo až také náročné uhádnuť strategické myslenie "ivorovcov", ani tá najnespútanejšia fantázia by už nestačila na pokračovanie. Operácia, ktorou sa policajná generalita vysporiadala s penziónom a jeho majiteľom, sa zvrhla v nevídanú frašku, hlboko kompromitujúcu vyšetrovacie orgány i ministerstvo vnútra. Snaha o rehabilitáciu za úplne zbabraný pokus odovzdať Mečiarovi predvolanie na pôde STV sa prepadla do ešte väčšieho strápnenia.
Isteže, "Mečiar nerešpektovaním povinností svedka, neskôr obvineného a neštandardným správaním ohrozoval právnu istotu štátu", tvrdí Pittner a má skoro celkom pravdu. Pod "ohrozovaním právnej istoty" pritom treba rozumieť naozaj zničujúci precedens, keď trojnásobný premiér a v istom zmysle stále vzor pre značnú časť populácie verejne predvádza, ako sa dá ignorovaním zákona vyhnúť plneniu si základných občianskych povinností. Pittner, Lipšic a ďalší, ktorí nevídaný cirkus v T. Tepliciach vysvetľujú, majú pravdu asi i v tom, že zákrokom v Elektre nebol porušený zákon. To však nie je merítko ani poľahčujúca okolnosť.
Po prvé, absolútne nemiestne bolo nasadenie tzv. kukláčov. Útvary osobitného určenia sa všade vo svete používajú výhradne pri zásahoch proti najťažším formám organizovaného zločinu, nájomným vrahom, medzinárodnému terorizmu a pod, kde sa očakáva ozbrojený odpor. To nemá precedens, aby sa vysielali na predvedenie obyčajného "odopierača", ktorý sa nechce dostaviť na výsluch. Na takúto "prácu" celkom stačia a všade ju aj robia bežní policajti. Ak Lipšic tvrdí, že "zneužitie právomoci verejného činiteľa", z čoho je Mečiar obvinený, podľa zákona oprávňuje použitie "kukláčov", nech láskavo ukáže ešte jedného obvineného z tohto trestného činu, na ktorého už boli títo použití. Po Slovensku v tejto chvíli behajú desiatky svedkov i obvinených, ktorí sa vyhýbajú vypočutiu, "zakuklených" však ešte štátna moc proti nim nenasadila - až proti Mečiarovi.
Po druhé, ak sa už takéto elitné jednotky nasadzujú, ich akcie podliehajú režimu najvyššieho utajenia - pričiny netreba rozvádzať. Celá "akcia Elektra" ale išla buď v režime riadeného úniku informácií priamo pánom Ivorom, alebo Mečiar a jeho ľudia proste utajenie prelomili. Je nepodstatné, či platí prvé či druhé. Fakt je ten, že kompletný televízny štáb čakajúci vnútri obliehaného objektu, aby mohol nasnímať zásah ÚTVARU OSOBITNÉHO URČENIA, je unikát, ktorý vojde zlatým písmom do dejín kriminalistiky. O tom, že jedna či druhá strana, a možno obidve, cielene naprogramovali predvedenie Mečiara ako veľkú mediálnu show, svedčia i desiatky ďalších štábov, vrátane zahraničných (!!), i novinárov, ktorí naživo odreportovali akciu "špeciálnej jednotky".
Po tretie, tomu zodpovedá i spôsob, ktorým "kukly" dobyli penzión. Použiť nálož s výbušninou tam, kde sa dajú jednoducho klasicky vylomiť dvere, je nezmysel, ktorý by neprešiel ani scenáristovi treťotriednej bondovky. Najlepšie na celom bolo, že uloženie nálože i s odpálením trvalo dlhšie, než by zabralo obyčajné vyrazenie dverí - ak by v Elektre sedel jeden skutočný gangster, mal čas nechránené "kukly" rozstrieľať na sito.
Bývalý premiér, aj keď trojnásobný, je občan ako každý iný, a ak prípadne prekročil zákon, musí sa trestne zodpovedať. Ak odopiera podrobiť sa vyšetrovacím úkonom, vzťahujú sa na neho rovnaké donucovanicie prostriedky a možnosti, ako na ktoréhokoľvek iného občana. Teda nie "kukláči" a výbušniny s mediálnym doprovodom, ale štandardné postupy. To, čo vyrobilo zo stíhania expremiéra vedenie vnútra, je jedna absurdná paródia, ktorou sa zosmiešnila slovenská spravodlivosť, jej výkon a vykonávatelia pred celým svetom. Kovbojka pred Elektrou, na rozdiel napr. od "koaličnej krízy" a vyslovenia nedôvery Dzurindovi Migašom, sa totiž dostala do spravodajstva svetových agentúr.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
