len zo strany médií. Kritika sa jej dostala hlavne v súvislosti so svahovými zosuvmi a vysokou hladinou spodných vôd, ktoré nezodpovedajú kritériám slovenských technických noriem. Proti výstavbe sa v poslednej dobe vyjadrujú nielen samotní obyvatelia obce Vyšný Čaj, ale aj zo susedných obcí. Svoju činnosť vyvíja aj Spoločnosť priateľov Zeme a Občianske združenie za zdravú Olšavskú dolinu. Druhú stranu, zástancov skládky, tvoria členovia predstavenstva a dozornej rady združenia Ekológ (združenie obcí) a samozrejme investor skládky, firma R. C. P. Olšava s. r. o. Iniciatíva združenia Ekológ a jeho snahy pokračovať v projekte výstavby tejto skládky boli podnetom pre protestnú akciu pred Okresným úradom Košice-okolie. Práve táto inštitúcia je podľa zákona posledným rozhodujúcim činiteľom pri schvaľovacom procese výstavby.

V januári tohto roku vydalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) stanovisko, v ktorom uviedlo, že v prípade výstavby skládky komunálnych odpadov v Olšavskej doline "za environmentálne najvhodnejší považujeme nulový variant. V danom prípade to znamená vyhľadať na umiestnenie skládky nové územie. Variant Košické Olšany hodnotíme z hľadiska environmentálnej vhodnosti ako druhý v poradí."

V upresňujúcom výklade záverečného stanoviska MŽP SR, ktoré obdržala SPZ a Združenie za zdravú Olšavskú dolinu v písomnej forme MŽP SR uvádza: "Variant Vyšný Čaj bol z hľadiska environmentálnej vhodnosti vyhodnotený ako rizikový a jeho realizácia sa neodporúča."

Po týchto vyhodnoteniach sa celý problém zdal vyriešený. Na tlačovej besede však Ján Sabadoš, starosta obce Ruskov a člen združenia Ekológ, povedal: "Na zasadnutí združenia obcí sme posúdili celú prípravu a stanovisko MŽP a kedže oficiálne stanovisko MŽP nezamietlo výstavbu skládky odpadov ani vo Vyšnom Čaji a my sme nenarazili na problém, ktorý by sme nedokázali riešiť, chceme v príprave pokračovať." Potvrdil to aj konateľ firmy R. C. P Olšava a zároveň starosta obce Vyšný Čaj pán Ladislav Mihok. Združenie totiž už dalo pokyn firme R. C. P Olšava, aby začali s prípravou skládky, s výstavbou ktorej by chceli začať už v septembri alebo októbri. Podľa stanoviska nezávislého právnika JUDr. Jozefa Šuchtu je takéto rozhodnutie predstaviteľov firmy vážnym krokom. "Záverečné stanovisko, ako aj výkladové stanovisko MŽP je jasné. Odporúčané je vyhľadať novú lokalitu na umiestnenie skládky a z právneho hľadiska akákoľvek dezinterpretácia, ignorovanie, alebo obchádzanie postupu Záverečného stanoviska MŽP pri splnení určitých podmienok môže byť hodnotené aj ako zneužívanie právomoci verejného činitela. To znamená, že povoľujúci orgán Okresný úrad Košice-okolie musí brať toto záverečné stanovisko do úvahy a ďalší postup sa musí odvíjať od tohto stanoviska. Výklad MŽP nepripúšťa žiadne dohady, či áno, alebo nie. Je jasný."

Najčerstvejšie informácie o spomínanom výkladovom stanovisku MŽP SR sa javili spočiatku ako tvrdenie proti tvrdeniu. Vedúca odboru životného prostredia Okresného úradu Košice- okloie, Ing. Valéria Hricová na druhej strane tvrdí, že obsah tohto stanoviska, ktorý bol poskytnutý jej, je iného charakteru.

"My sme si to nechali vysvetliť, ako to je. MŽP nám jednoznačne povedalo, že my, ako štátna správa, sme povinný na toto stanovisko prihliadať, ale pokiaľ OÚ zváži, respektíve ak celé konanie prebehne tak, že sa odstránia všetky nedostatky, nie je týmto stanoviskom právne viazané."

Na otázku, či obdržal OÚ toto stanovisko v písomnej podobe, však pani Hricová odpovedala negatívne.

Celá situácia sa na prvý pohľad zdá nepochopiteľná, pretože minulý rok prebehlo v tejto obci referendum, v ktorom sa obyvatelia mali možnosť vyjadriť, či chcú alebo nechcú skládku na svojom území.

"Bolo to prvé vážne úspešné rozhodnutie, lebo v niektorých obciach uskutočnenie referenda nedalo súhlasné stanovisko. Jeho výsledok bol kladný a po vydaní súhlasu v tomto referende sme sa rozhodli pre výstavbu," povedal J. Sabadoš.

Pán Ladislav Matis z občianskeho Združenia za zdravú Olšavsú dolinu sa však domnieva, že celé referendum bolo skreslené, pretože do jedného referenda sa spojili štyri otázky. Jeho obsahom bolo, či ľudia chcú vodu, plyn, kanalizáciu a skládku.

"Celé to podľa nás bolo neobjektívne. Ľudia, ktorí boli za skládku, boli ovplyvnení materiálne. Keď som mal vo Vyšnom Čaji besedu, veľa ľudí mi povedalo, že nevedia, o čo ide. Ľudia nemali prehľad, čo schvaľujú a veľa ľudí nevedelo ani to, že nejaké referendum vôbec prebieha. Počnúc výsledkami hlasovania," tvrdí L. Matis.

Na spomínanom proteste sa obyvatelia Vyšného Čaju pobúrene vyjadrovali k celému referendu a odovzdali vyše dve stovky podpisov na petícii proti výstavbe skládky a protestnom liste Ing. Valérii Hricovej. K šiestim stovkám podpisov od obyvateľov susedných obcí a mesta Košice sa pripojilo vyše sto podpisov z obce Vyšný Čaj proti výstavbe skládky. Z celkového počtu 192 právoplatných voličov v obci sa na druhej petícii za vypísanie nového referenda zúčastnilo sedemdesiat právoplatných voličov. Kedže sa na tejto petícii zúčastnilo vyše dvadsať percent právoplatných voličov, zo zákona vyplýva, že toto referendum je obec povinná vyhlásiť. Vedenie združenia Ekológ (jeho členom je aj obec Vyšný Čaj) však podľa slov pána Sabadoša pokladá uskutočnenie nového referenda za "nemožné", pretože "celá skládka sa nachádza v rozvírenej hladine a znovuotvorenie prípravy celého procesu znamená oddialenie na niekoľko rokov." Navyše celá podpisová akcia sa stretla s nepochopením aj u samotného starostu obce, Ladislava Mihoka, ktorý má na petície svoj vlastný názor. Aký, to nám už neprezradil.

Pani Dagmar Ruttkaiová, z obce Vyšný Čaj tvrdí, že" obyvatelia sú pobúrení, pretože starosta rozhodol za obyvateľov bez obyvateľov. Niekoľkokrát sme žiadali pána starostu o výsledky a máme pocit, že celé referendum bolo zmanipulované. Výsledky sme do dnešného dňa nevideli. Chceme nové refrendum a v žiadnom prípade nechceme skládku."

Aj stanovisko viacerých odborníkov dodáva celému problému nové rozmery. Nezávislé stanovisko Doc. Mgr. Juraja Ladomerského CSc. považuje " riziko ohrozenia zdravia obyvateľstva v blízkych obciach skládkou odpadou za neprípustne vysoké."

Zároveň tiež dodal: "Nenachádzam logické argumenty pre umiestnenie skládky odpadov tretej stavebnej triedy v lokalite Vyšný Čaj."

Za logický argument však pán Sabadoš považuje fakt, že "lepšie je vybudovať riadenú, kontrolovanú skládku, ako mať okolo množstvo čiernych skládok. Čas nás tlačí a musíme tento problém riešiť. Okrem skládky v Jasove nemáme žiadnu, pretože v júli končí skládka v Rozhanovciach."

Na otázku Korzára, prečo sa združenie nerozhodlo využívať skládku v obci Veľké Ozorovce a prikloniť sa k separovaniu odpadov, pán Sabadoš povedal: "Je to zaujímavá obchodná otázka a nemožno všetko zverejniť. Máme to premyslené. Boli sme sa poradiť v Pezinku, kde recyklujú. Na poslednom sedení po založení firmy R. C. P. Olšava sme sa o tom rozprávali. Otázka separácie a recyklácie záleží od finančných zdrojov. Máme určité veci vyhliadnuté, ale keby sme vám to povedali, tak máme ďalšie problémy a možno by nám to aj niekto vyfúkol. Čo sa týka Veľkých Ozoroviec, tak vzdialenosť je okolo dvadsať kilometrov od obcí. Nie je etické, aby sme druhého zaťažovali prenášaním odpadov do Ozoroviec. Je potreba a je tu možnosť uskladňovať. Samotnú skládku nebudem komentovať, mám z toho zmiešaný pocit."

Podľa ekológov riešenie tejto situácie existuje. "Skládka vo Veľkých Ozorovciach má ešte voľnú kapacitu a vyhovuje všetkým technickým požiadavkám. Toto nám potvrdil okresný úrad v Michalovciach. Nie sú s ňou žiadne problémy. Z Vyšného Čaju je to iba dvadsať kilometrov. Pritom v zámere plánujú tri štvrtiny odpadov dovážať z prešovského a košického kraja. To si protirečí. Priemerná vzdialenosť v Európskych krajinách od skládok je tridsať až šesťdesiat kilometrov. Košice minulý rok, keď bola havária, odvážali popolček až na západ Slovenska do Zohoru. Nebola to žiadna katastrofa. Najprv sú však obce povinné odpad minimalizovať, znovu používať a recyklovať. Tak, ako im to ukladá program odpadového hospodárstva. Z predpokladaných financií na výstavbu prvej etapy skládky, čo je okolo štyridsať miliónov korún, by pritom na zriadenie separovaného zberu stačilo štrnásť až pätnásť miliónov pre obce celej Olšavskej doliny," reagoval L. Hegyi.

Celá situácia je však ešte v procese posudzovania a rozhodnutie musí vydať Okresný úrad Košice-okolie, ktorého ďalšie kroky budú smerovať k riešeniu petície. Ako nám povedala pani Hricová, investor ešte žiadosť o povolenie výstavby nepodal, a tak sa k danej situácii odmietla konkrétne vyjadriť.

Autor: Jaroslava FARKAŠOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.