opitý. A vždy, keď bol v takomto stave, nadával na celú svoju rodinu, bil manželku a kopal ju do brucha, týral svoje deti a bez príčiny ich bil. Jeho syn Miloš, dvadsaťtriročný a životom nie veľmi ostrieľaný, to už nevládal znášať. A v ten osudný štvrtok sa rozhodol, že všetkým tým príkoriam, ktoré musel znášať on, jeho sestra Dáša i mama, konečne urobí rázny koniec. V krčme si dal dva poldecáky, aby sa posmelil, prišiel domov, z kuchynskej linky zobral nôž a počkal si na vhodnú príležitosť.
Opitý otec ležal na gauči, dobitá mama plakala v kúpeľni.
Zahnal sa nožom raz, dvakrát, trikrát... Otec, hoci bol opitý, sa bránil, snažil sa mu vytrhnúť z ruky nôž. Miloš už vtedy nevnímal. Len sa mu zdalo, akoby na neho ktosi kričal. Až neskôr, až hodne neskôr si uvedomil, že to kričala jeho matka: "Ty si ho zabil! Ježišmária, ty si ho zabil!"
Ale nezabil. Otec nezomrel, zostal žiť....
A potom, keď v dome na okraji mesta nastalo ticho, keď už bolo po všetkom, keď hlavu rodiny odniesla húkajúca sanitka a Miloša odviedli napaprčení policajti, až vtedy si pani Elena uvedomila hrôzu toho všetkého, čo sa udialo. Zvalila sa na širokú a staromódnu manželskú posteľ a pustila sa do kvílivého plaču. Akoby ním chcela vyjadriť celú bolesť ľudského života, všetko to utrpenie, aké len môže ženu postihnúť.
Zo situačnej správy Policajného zboru: "Pokus vraždy - vznesenie obvinenia. Po predchádzajúcom nedorozumení M. G. zaútočil kuchynským nožom na svojho otca J. G. a v úmysle usmrtiť ho mu spôsobil viaceré rezné a bodnorezné zranenia na hrudníku a končatinách. K smrti poškodeného nedošlo len vďaka jeho aktívnej obrane a poskytnutiu včasnej a odbornej lekárskej pomoci. Vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania PZ voči menovanému vzniesol obvinenie z pokusu trestného činu vraždy podľa paragrafu 219, ods. 1, Trestného zákona. O jeho väzbe rozhodne súd."
Preplakala celý Veľký piatok.
V sobotu krátko po obede sa vybrala do nemocnice.
"Smiem ho vidieť, prosím vás?! Môžem...?" opýtala sa
Službukonajúci lekár iba sucho a neosobne prikývol. Akoby sa ho to celé netýkalo...
"Mal by si mu odpustiť!" povedala svojmu mužovi hneď v úvode svojej návštevy.
Ten iba sklonil hlavu, no nepovedal nič.
"Dnes je sobota. Biela sobota... Je to deň vzkrieseného Pána Ježiša. Veď vieš, ako hovorí kňaz v kostole: Oslavujeme Ježiša ako víťaza nad smrťou! Ty si prežil, viem, je ti ťažko. Aj mne, ale... Mali by sme si všetci navzájom poodpúšťať. Počuješ? Mal by si mu odpustiť."
"Veď ja som mu už... Už dávno... Ešte hneď vtedy, keď sa to stalo!" vyhŕklo zrazu z muža a po lícach sa mu skotúľali slzy veľké ako hrach. A svojej manželke sľúbil, že viac sa už na dno pohárika nikdy nepozrie.
"Aj ja som odpustila... Aj tebe, aj Milošovi... Preboha, čo len s ním bude?!"
Prokurátor Miloša neskôr obžaloval z pokusu trestného činu vraždy, pretože sa v strohej reči zákona "dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť, avšak dokonaniu trestného činu nedošlo." Prokurátor v obžalobe niekoľkokrát zvýraznil vysokú spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného, ktorý "kuchynským nožom s dĺžkou čepele 15 a pol centimetra sa snažil poškodeného bodať do hrudníka a napriek jeho aktívnej obrane mu spôsobil početné zranenia".
"Nechcel som otca zabiť, ba ani len ublížiť mu na zdraví, chcel som ho len postrašiť, aby odišiel od nás z domu, aby nám neubližoval, ani nie mne alebo sestre, ako skôr mame. Ona bola hlavným terčom jeho útokov... Chcel som, aby prestal piť a... Ale on už teraz tak veľmi nepije, myslím, že už vôbec nie..." Obžalovaný sa po týchto slovách odmlčal. Nepríjemné ticho v súdnej sieni po hodnej chvíli napokon prerušil predseda senátu:
"Obžalovaný, povedzte nám, ako to všetko bolo! Prečo ste vzali do ruky nôž a začali bodať?"
"Bolo to pred Veľkou nocou, bol Zelený štvrtok a ja som sa vedel, že musím niečo urobiť! Napadlo ma, že najlepšie by bolo, keby sa otec od nás sám navždy odsťahoval a bol by svätý pokoj! A tak som sa v tej chvíli rozhodol, že naňho zaútočím, bodnem doňho, ale len tak povrchovo, aby nezomrel. A on sa zľakne a odíde... Keď som prišiel domov, otec ležal na gauči , zrejme spal... Mama sa krčila na zemi v kúpeľni a držala za brucho. Zrejme ju otec zase skopal... Vtedy som sa rozhodol, že ho... slovom, že ho postraším, naňho totiž už nič iné neplatilo, žiadne dohováranie, žiadne pekné slovo, žiadne prosenie... Na neho som musel takto...! Otec ležal, zrejme spal, bol naliaty a ja som vtedy schytil dýku a zaškrabol som mu do hrudníka, potom som ho ešte chcel raz - dvakrát pichnúť... Viem, že sa vtedy zobudil, začal kričať a oháňať rukami, snažil sa vstať a odtlačiť ma od seba... Neviem presne, ako to ďalej bolo, bol som v takom čudnom psychickom stave, pamätám si len toľko, že na stene za gaučom bola krv... Vtedy prišla mama a začala jačať, kričala: ´Ty si ho zabil! Ježišmária, ty si ho zabil!´ Ale ja som ho nezabil, nechcel som ho zabiť, len postrašiť. Chcel som ho takto vyzvať, aby odišiel od nás. Ja som sa už nemohol pozerať na to, ako stále bije moju mamu a opitý jej kope do brucha..."
Podľa znalca z odboru súdneho lekárstva poškodený utrpel tri rezné rany na prednej ploche hrudníka, viacero rezných rán na predlaktí oboch rúk a niekoľko bodných rán na dolných končatinách. Tieto zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní dvoch mesiacov. "K smrti poškodeného nedošlo iba pre jeho aktívnu obranu - v čase útoku sa inštinktívne uhýbal a intenzívne sa bránil tak, že sa snažil odtlačiť od seba útočiacu osobu." Tá podľa znalca "útočila na miesta, kde sú uložené životne dôležité orgány - srdce a pľúca, ako aj stehenná tepna a žila, ak by došlo k ich poraneniu, bol by ohrozený život poškodeného, a to v dôsledku vykrvácania, resp. vzniku vzduchovej embólie."
Súd napokon uznal Miloša vinným z trestného činu vraždy v štádiu pokusu a naparil mu 6 rokov v druhej nápravnovýchovnej skupine. "Za trestný čin vraždy súd ukladá trest v trvaní 10 až 15 rokov. Vzhľadom na mimoriadne okolnosti prípadu, na to, že obžalovaný bol pod psychickým tlakom a týraním zo strany poškodeného, vzhľadom na pomery v rodine, mám tu na mysli to, že poškodený neustále fyzicky napádal a bil aj svoju manželku, matku obžalovaného, ako aj vzhľadom na to, že nedošlo k dokonaniu trestného činu, ide teda len o pokus, súd využil možnosť, ktorú ponúka ustanovenie paragrafu 40 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby, ktorá je v tomto prípade, ako som už spomínal, desať rokov, a uložil podstatne nižší trest," odôvodnil rozhodnutie senátu jeho predseda. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
