väčšie francúzske deti sa netešia počas veľkonočných sviatkov na zajaca, namiesto toho smerujú Francúzi svoje pohľady k oblohe. Podľa legendy sa o čokoládový prísun starajú zvony v kostole. Tieto zvony odleteli počas veľkonočného týždňa do Ríma a na svojej spiatočnej ceste so sebou prinesú rôzne sladkosti.
"Iný kraj, iný mrav." Klasický nemecký veľkonočný zajac vo Francúzsku nemá žiadnu tradíciu. Dokonca ani maľovanie vajec nepatrí, v porovnaní s Nemeckom, ku francúzskym tradíciam. Prečo, to vysvetľuje jeden parížsky obchodník s vajíčkami v parížskej Rue de Bretagne: "Naše slepačie vajcia majú obyčajne hnedú farbu a preto sa nedajú tak dobre omaľovať ako biele." V dnešnej dobe chýbajú v mnohých, nielen v nemeckých, ale už aj vo východoeurópskych domácnostiach bahniatka ovešané kraslicami.
Zajac ako dodávateľ veľkonočných vajec však musel aj v samotnom Nemecku po celé stáročia bojovať s množstvom konkurentov. Ako napríklad s bocianom v Durínsku, s kohútom v Sasku a Holštajnsku alebo s líškou v Hesensku. Na iných miestach to boli zasa veľkonočné vtáky kladúce vajcia, nebeská sliepka, žeriav alebo kohút.
Väčšina Poliakov dodržiava veľkonočné tradície
Varšava - Veľká väčšina Poliakov - približne 90 percent sa pred Veľkou nocou postí a 75 percent z nich sa ide vyspovedať. Tradičné veľkonočné vajíčka nechýbajú na stoloch v deviatich z desiatich poľských domácností. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu uskutočneného agentúrou CBOS.
Prieskum ďalej ukázal, že na slávnostnej nedeľnej omši sa predpokladá účasť 74 percent obyvateľov Poľska. Tradičný zvyk veľkonočného pondelka - oblievačku dodržiava v súčasnosti 84 percent Poliakov.
Agentúra CBOS uskutočnila prieskum v dňoch 30. marca - 4. apríla na vzorke 1111 dospelých obyvateľov krajiny.
Filipínci sa nechávajú ukrižovať
Cutud - Jedenásť Filipíncov sa v piatok nechalo priklincovať na drevené kríže v severofilipínskom meste Cutud, aby si týmto spôsobom pripomenuli ukrižovanie Ježiša Krista pred 2000 rokmi.
Rituál ukrižovania sa koná každoročne od roku 1946 v meste vzdialenom 80 km severne od Manily aj napriek nesúhlasu cirkvi tejto prevažne katolíckej krajiny.
Niektorí z "ukrižovaných" sa na rituáli, pri ktorom im na tri minúty do dlaní a chodidiel pribijú 7,5 centimetra dlhé klince, zúčastňujú každý rok. Chcú sa tak podľa svojich slov vykúpiť z vlastných hriechov alebo poďakovať Bohu za vyzdravenie blízkych.
Pred ukrižovaním kráčalo ulicami mesta okolo 100 mužov, ktorí si svoje chrbty šľahali bambusovými vetvičkami. Scéne sa prizerali tisíce ľudí vrátane turistov. Podľa nich sa niektorí z mužov pred bičovaním posilňovali alkoholom.
Mexičania sa iba bičujú
V katolíckom Mexiku, krajine žijúcej slávnosťami a obradmi, má mnoho oblastí vlastnú tradíciu uctievania Veľkej noci.
Živou zostáva i tradícia z éry dobytia Mexika Hernanom Cortesom v roku 1521, pri ktorej cez dláždené ulice mesta putujú kajúcnici v kapucniach a bičujú sa po odhalených torzách, pokiaľ ich chrbty nesfarbí krv. Iní za sebou vlečú reťaze alebo sa tackajú pod ťažkými krížmi priviazanými na ramenách.
V stredomexickom meste Patzcuaro sú sviatky ukrižovania Ježiša Krista oveľa mierumilovnejšie. Miestni obyvatelia len pokojne kráčajú v zástupe za postavou Ježiša, ktorého tvár je nafarbená na čierno.
Jedno však majú oslavy Veľkej noci v Mexiku spoločné. Na Veľký piatok sa na námestiach po celej krajine pália obrázky Judáša. Ľudia tiež oblievajú vedrami vody náhodných okoloidúcich na uliciach, či z okien svojich príbytkov.
+ Foto: REUTERS, foto do čísla, koktejl, ukrižovany
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
