bola rádovo podstatnejšia ako efektné dobýjanie penziónu. Po zhodnotení "výsledkov" KR nie je ani kacírska myšlienka, že spoločnosť zídenú na Gunduličovej (sídlo SDĽ) mohli radšej tiež rozohnať kukláči... A odviesť na vyšetrenie...
Štyri body, ktoré po stretnutí poskytli strany pre verejnosť ako "závery", sú vnútorne kontraverzné a vôbec nevystihujú dynamiku dejov, ktoré sú v nich implicitne zapísané. Holá politická realita po Zelenom štvrtku je taká, že vládna koalícia je jedným zo svojich signatárov podmienečne suspendovaná. A jej ďalšia existencia v súčasnom zložení závisí na tom, či tri strany, trvajúce na status quo, ustúpia zásadným požiadavkám štvrtej, pre ktorú je status quo neprijateľný.
To v plnom rozsahu znamená, že do času, než sa politické stanoviská SDĽ versus ostatných ujednotia, neexistuje koaličná podpora spoločnej vlády. S JEDINOU výnimkou, stanovenou v bode 4: Nepodporia sa opozičné návrhy v parlamente na odvolávanie členov vlády. To logicky znamená, že súčasne nemôže platiť bod 1 záverov KR - "platí súčasná koaličná dohoda". Ak by totiž platila, komu by napadlo dávať do záverov KR bod štyri?!
Jozef Migaš (a s ním celá SDĽ) teda dosiahol svojím hlasovaním to, čo sa mu nepodarilo presadiť na "pokošovanovskej" KR pred necelým mesiacom: otvoril koaličnú zmluvu. A to v jej najhlbšom jadre: dostal na stôl otázku rekonštrukcie (redukcie) vládneho kabinetu. O tom je bod 3 "záverov" KR: "(...) jednotlivé koaličné subjekty predložia návrhy na zlepšenie činnosti koalície, vrátane prípadných návrhov zmien koaličnej dohody". Formulácia bodu 3 - a to je zavádzajúce - však zamlčiava politickú podstatu, ktorou je tvrdé ultimátum SDĽ. Migaš totiž rozdal svojim "partnerom" konkrétne personálne a "rekonštrukčné" návrhy, od ktorých "neustúpi". Tie už medzi "závermi KR", samozrejme, chýbajú. Majú prečo chýbať - SDĽ zamýšľa fakticky prekopať celú vládu, pričom Migašom navrhované zmeny premiešavajú aj politické pomery. Je dôležité aj povedať, že svoje pripomienky nastolil Migaš v spoločnosti Kanisa, ktorý ako reprezentant opačného krídla SDĽ v ničom neprotestoval. Takže: SDĽ požaduje celkom zrušiť Hamžíkov post podpredsedu pre integráciu, Mikloša chce zlúčiť s financiami alebo hospodárstvom, trvá na odchode Čarnogurského s tým, že by jeho rezort prevzal Fogaš po zlúčení s funkciou podpredsedu pre legislatívu. SDĽ ďalej požaduje zrušiť ministerstvo privatizácie a sfúzovať rezorty školstva s kultúrou a životného prostredia s výstavbou. Ak by sa išlo cestou komplexného vynulovania podpredsedníckych postov (čo je jeden z "ponúkaných" variantov), ľavica má v zámere vykopnúť stoličku i spod Csákyho. Celkom ultimatívne Migaš stavia tiež otázku straníckych nominantov v hospodárskej sfére, ktorí by mali padnúť bez výnimky a prípadne sa uchádzať následne o funkcie konkurzom. SDĽ navyše žiada i programové korekcie vládnej línie - prehodnotiť rozhodnutie o privatizácii tých "strategických" podnikov, ktoré boli dohodnuté bez blokačného balíka štátu, radikálne spomalenie resp. znovuotvorenie celej problematiky reformy verejnej správy, zrušenie nedávnej dohody o novele ústavy, ktorá by umožnila obecnú správu neidentifikovanej pôdy, atď.
Niet najmenších pochýb, že tieto požiadavky zakladajú v plnej šírke i hĺbke otvorenie koaličnej dohody. Nedá sa mu vyhnúť, keďže okrem nespolupráce s opozíciou na odvolávaní ministrov, SDĽ negarantuje Dzurindovi a vládnemu programu už nič; "Naša koexistencia bude alebo spoluprácou, alebo rozchodom", píše v "preambule" svojho materiálu Migaš. Ak teda SDK, SMK a SOP nechcú okamžitý "rozchod", nemajú inú možnosť, než v "spolupráci" s SDĽ celú koaličnú dohodu otvoriť.
Tak vyzerá "víťazstvo štátnickej múdrosti", ako brilantne komentovala túto koaradu jedna veľmi prominentná sociologička. Čiže do polovičky mája (Migaš dal aj termíny) ešte trochu napätia, a následne predlhé rokovania s paralýzou exekutívy. V koncovke - niekedy v parnom lete - potom buď celkom nová vláda, alebo rozchod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
