ľudí. Pre spravodajskú agentúru Interfax to v piatok uviedol predseda Černobyľskej ligy Viačeslav Grišin.
Grišin ďalej informoval, že od roku 1991 sa počet osôb, na ktorých výbuch černobyľskej elektrárne zanechal ťažké zdravotné následky, zdvanásťnásobil.
Podľa údajov ukrajinského ministerstva zdravotníctva si havária aj po 14 rokoch stále vyberá svoju daň. Okolo 3,5 milióna ľudí, z toho tretina detí, ochorelo v dôsledku kontaminácie a výskyt niektorých druhov rakoviny v okolí miesta nehody desaťkrát prevyšuje celoštátny priemer. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva Olhy Bobylevovej sú tieto čísla nanajvýš znepokojujúce. "Zdravie ľudí, ožiarených radiáciou z Černobyľa, sa každý rok zhoršuje," vyhlásila.
V Černobyle sa 26. apríla 1986 odohrala najväčšia katastrofa v dejinách civilného využívania jadrovej energie. Priamo na mieste zahynulo 30 ľudí a desaťtisíce museli opustiť svoje domovy. Podľa odhadov bolo rádioaktívnemu žiareniu vystavených päť miliónov obyvateľov Ukrajiny, Ruska, Bieloruska a častí strednej a západnej Európy. Presný počet obetí úrady nikdy nezverejnili. Podľa odborníkov množstvo rádioaktivity uvoľnenej pri černobyľskom výbuchu zodpovedá približne päťstonásobku rádioaktivity atómovej bomby zhodenej na Hirošimu.
Bezprostredne po nešťastí štvrtý havarovaný reaktor zaliali ochranným plášťom z 250.000 ton betónu, aby stlmili radiáciu. V súčasnosti však tomuto sarkofágu hrozí narušenie statiky, čo podľa názoru expertov predstavuje nové nebezpečenstvo pre celú Európu. Nemecká spolková vláda zvolala na polovicu júla do Berlína konferenciu za účasti vrcholných predstaviteľov 60 štátov, ktorej cieľom je získať prostriedky na obnovu betónového plášťa.
Autor: Moskva/Kyjev (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
