všetkého umu i obrazotvornosti sledujú dianie pri Dunaji. Ambasádori - podľa dôveryhodných zdrojov - však z prednášky príliš nezmúdreli, hoci "argumenty Dzurindu si vypočuli s veľkou pozornosťou" (francúzsky vyslanec Vaugier).
Premiér im totiž k obedu servíroval "osvedčenú" rétoriku, ktorou obšťastňuje aj plebejskejšie domáce publikum. A z toho sa zmúdrieť proste nedá, najmä ak vysoká diplomacia je vybavená omnoho kvalitnejšími zdrojovými informáciami, než mediálny konzument. Vyberaná spoločnosť síce blahosklonne prijala vysvetlivky k Elektre (demarš EU zaiste nehrozí), nad stanoviskami ku koaličnému rodeu ale iba otvárala ústa. Výsledný dojem si veľvyslanci odnášali ten, že premiér buď netuší, že má koalíciu v plameňoch, alebo je mu to jedno.
Podstatou záhady je, že premiér akoby zamrzol kdesi v januári °99 - odmieta (alebo sa tvári, že odmieta) reflektovať novú politickú realitu. Tá obsahuje, po vzbure SDĽ, dve generálne novinky. Prvou je ultimatívne nastolenie podmienky rekonštrukcie vlády, na ktorú bude musieť prísť z prostredia SDK akási ústretová (resp. ústretovo sa tváriaca) odpoveď, aspoň v zmysle ochoty k dialógu o niektorých personálnych návrhoch SDĽ.
Premiér však potreboval i na uzavretom sedení s vyslancami striktne priklincovať, že "nevidí dôvod siahať do zloženia vlády". Stupídnejší signál dovnútra SDĽ, kde Migaš v Prešove práve odštartoval celoslovenské regionálne manévre, ani vyslať nemohol. (Mimochodom, zatiaľčo sa predseda SDĽ vybral po regiónoch na presvedčovacie akcie pred májovou Republikovou radou, opačné krídlo SDĽ sa tiež rozbehlo po svete - Kanis na návštevu Číny a Ftáčnik na akúsi konferenciu do Dakaru.)
Mystérium číslo dva sa volá SDKU. Tú Dzurinda zase deklaroval ako "mimoparlamentnú stranu", čo je už nielen nevychovanosť a urážka poslucháčov, ale i mimoriadne deštruktívny postoj vzhľadom k záchrane tejto koalície. Teraz už totiž nielen materské strany SDK, ale s veľkou vehemenciou aj SDĽ i Hamžík žiadajú inštitucionalizáciu "premiérskej" frakcie v rámci SDK. V kauze svojej strany pritom premiér jednoducho bude musieť povoliť. Ak aj SOP na hranu noža nepôjde, Migaš sa tejto požiadavky už nepustí.
Je nutné pripomenúť, že za podmienkou "vysvietiť" SDKU ako šiestu platformu stojí celá SDĽ, teda tá nepatrí iba medzi Migašove úlety. Dzurinda tu hrá priehľadnú a zákernú hru - spolieha sa na to, že materské strany sa nepripoja k tlaku práve preto, že vychádza z SDĽ. Tak sa aj hralo doteraz, ak ale bude Migaš paralelne forsírovať rekonštrukciu vlády, KDH a DS sa nemôžu dlho pasívne prizerať, keďže im začne hroziť zákulisná dohoda o vytlačení Čarnogurského a Mikloša, resp. jedného z nich (a tým i o "vysánkovaní" celej strany z vlády). KDH i DS pritom dobre poznajú svojho "pappenheimského" - čiže vedia, že pre udržanie svojich ľudí je Dzurinda schopný (skoro) všetkého... Teda tým, že premiér naďalej háji neobhájiteľné, vážne ukracuje z vyhliadok na prežitie vlastnej vlády.
Napokon, veľmi riskantná je aj taktika, ktorú Dzurinda síce otvorene nepomenoval, ale z neverbálnej gestikulácie akosi vyplynula. Stratégiou SDK(U) voči podmienkam SDĽ bude čakanie na Republikovú radu SDĽ vo viere, že tá zvráti ultimatívne stanoviská k rekonštrukcii vlády a zviditeľneniu SDKU. Vzhľadom na vnútorné rozpoloženie postkomunistov, ale napríklad aj diametrálne odlišné cestovateľské vášne predsedu a jeho protivníkov, by sa však veľa nádejí do "antimigašovského" zvratu vkladať nemalo.
Odsúvanie zásadných politických postojov sa veru môže vypomstiť. Ešte väčšmi však ignorovanie politickej reality, ktorá sa jednoducho už dnes nedá oklamať ani obísť. Toto si naplno uvedomili aj ambasádori EU - na rozdiel od "lektora", ktorý im politickú situáciu na Slovensku "vysvetľoval".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
