jeho prijatia potvrdzuje aj skutočnosť, že právo na informácie je síce zakotvené v čl. 26 Ústavy SR, doteraz však neexistuje zákon, ktorý by toto právo vykonával.

Minulý týždeň sa zákonom o informáciach zaoberal aj ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnosti. "Uvedomujem si, že na tento zákon čakajú predstavitelia viacerých rezortov. Ako dlhoročná novinárka aj v mene svojich kolegov takýto zákon vítam. Verejná správa by podľa neho musela umožniť prístup k informáciam pre všetkých, ktorí o to požiadajú. Na zasadnutí nášho výboru som uviedla, že návrh zákona pri hlasovaní podporím", poznamenala členka výboru pre ľudské práva a poslankyňa parlamentu za SOP Katarína Čižmáriková. V rozprave na výbore však odzneli aj názory, že po prijatí zákona sa vytvoria rady v štátnej správe a chudáci úradníci nebudú robiť nič iné, len odpovedať na otázky občanov. "Myslím si, že obavy tohto druhu sú neopodstatnené, lebo v praxi sa verejnosť bude zaujímať iba o informácie určitého druhu. Ak sa z vecí nerobia tajnosti, nie je dôvod na pochybnosti a zbytočné podozrievanie. Najviac nedorozumení sa vyskytujú vtedy, ak sa o veciach nehovorí", vyjadrila svoj názor K. Čižmáriková.

Ak sa zákon prijme, nezostane utajená napríklad ani účasť poslancov jednotlivých politických strán na zasadnutiach parlamentu. Občan-volič sa tak bude môcť dozvedieť, prečo poslanec, ktorému vo voľbách dal svoj hlas, permanentne v parlamentných laviciach chýba. Je preto namieste otázka, či je dostatok vôle k prijatiu navrhovaného zákona. "Osobne s účasťou problém nemám a tí, ktorí často absentujú, nech si spytujú svoje svedomie, alebo nech sa ich voliči opýtajú, prečo tam nie sú. Filozófia zákona je správna a pri hlasovaní bude záležať na jeho konečnej podobe a dohode jednotlivých poslaneckých klubov", povedala poslankyňa za SOP K. Čižmáriková.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.