privatizácii 39-percentného podielu na základnom imaní Slovnaftu v prospech spoločnosti Slovintegra, ktorú tesne predtým založili 19 manažéri Slovnaftu na čele so súčasným predsedom predstavenstva Slavomírom Hatinom. Trhovú cenu balíka akcií (6,4 miliardy Sk) výrazne redukovali výhody v podobe odpustenia časti ceny v prípade dosahovania zisku a investícií, čím skutočná cena klesla približne na 1,4 miliardy Sk. O ďalších 15% základného imania rozšírila Slovintegra svoj podiel v júni 1997, pričom v oboch prípadoch predstavovala cena za získanie jednej akcie 156 Sk. Pre porovnanie cena 1 akcie Slovnaftu oscilovala v tom čase na BCPB okolo sumy 800 Sk a trhová hodnota sa pohybovala okolo tisícky... Po dohode medzi súčasnou vládou M. Dzurindu a Slovintegrou však došlo aspoň k čiastočnej náprave takejto privatizácie, keď sa po dohode medzi Hatinom a štátom má Slovintegra 10% akcií vrátiť späť na účet FNM. Ku cti S. Hatinu však slúži to, že na rozdiel od niektorých iných privatizátorov-mečiarovcov "svoj" lacno získaný podnik netuneloval, ale zveľaďoval. V posledných rokoch investoval Slovnaft celkovo 530 miliónov dolárov na modernizáciu a investície do hlbšieho spracovania ropy tzv. systémom EFPA (výroba sa slávnostne začala začiatkom apríla), čoho výsledkom je zvýšenie produkcie benzínov z rovnakého množstva ropy o 60 percent. Lenže aj Hatinovci pochopili, že v súčasnom svete globalizácie si pri silnejúcej konkurencii len veľmi ťažko vystačia sami. Pred dvoma týždňami sa tak maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL stala víťazom medzinárodného tendra na vstup do Slovnaftu. Podľa podpísaných dohôd získa MOL najprv 36,2%-ný podiel akcií, za ktorý postupne zaplatí 262 miliónov dolárov. Po ďalších zmenách v akcionárskej štruktúre by po dvoch rokoch a zaplatení ďalších asi 112 mil. USD mala mať táto maďarská spoločnosť v bratislavskej rafinérii majoritný podiel. MOL tak za každú novú akciu Slovnaftu zaplatí 36 dolárov. "Z nášho pohľadu je to veľmi dobrá cena," nechal sa počuť Slavomír Hatina. Nuž nie je dôvod na to, aby sme neverili slovám predsedu predstavenstva Slovnaftu. Ak totiž niekto kúpi od FNM v roku 1995 jednu akciu "žlto-čiernych" za približne 4,5 dolára (156 Sk) a o päť rokov neskôr za ňu dostane 36 dolárov tak podobné slová môže vyriecť aj v 50-metrovom bazéne plnom šampanského. Veď mať zisk z jednej akcie vyše 30 dolárov, pričom devätnásť manažérov v Slovintegre ich má niekoľko tisíc kusov, sa veru nepodarí každý deň. Preto nás pri nedávnej návšteve bývalého ministra financií Mečiarovej vlády Sergeja Kozlíka v Košiciach zaujímalo, či sa predaj tohto balíka akcií nedal už pred piatimi rokmi uskutočniť na základe vypísaného tendra niektorému zo zahraničných záujemcov. Rozdiel je totiž ten, že zatiaľčo vtedy by celý zisk z tejto transakcie pripadol cez FNM štátu, teraz na tom "trhne" len Slavomír Hatina a jeho ďalších 18 spoločníkov v Slovintegre...
"Predtým tu bola snaha vytvoriť silné domáce podnikateľské štruktúry, a aj preto sme sa rozhodli týmto spôsobom. Zároveň si ale nemyslite, že sme nevnímali ani globalizačné trendy. Stále však tvrdím, že pre zahraničné schopnosti je výhodnejšie využiť potenciál manažérov, ktorí sa už za ten čas osvedčili. Týmto spôsobom sa totiž posilňuje previazanie medzi inžinierskymi kádrami a topmanažnentom podniku. Keby sme Slovnaft hneď predali zahraničnej firme, tá by si okamžite na vedúce posty dosadila kompletné kádre zo zahraničia, čím by sa nezabezpečila kontinuita a mnohí naši ľudia by prišli o miesto," ani náhodou nás takouto odpoveďou nepresvedčil ekonomický expert HZDS. Preto sme sa ho ďalej spýtali, či teda považuje za správne, že namiesto niekoľkých miliárd korún putujúcich do štátnej kasy do konca života zabezpečia seba a svoje rodiny presne 19 ľudí...
"Vôbec nemám pocit, žeby zisk pripadol len manažérom. Keby sme prijali vašu filozofiu, tak by spomínané peniaze štát dávno spotreboval v sociálnej oblasti a dnes by už po nich nezostalo ani stopy. Dopadli by sme ako v Maďarsku, kde ich vláda investovala peniaze z privatizácie na zlepšenie sociálnej situácie a došlo k obrovskému sociálnemu zadĺženiu...," myslí si bývalý minister financií a člen HZDS - Ľudovej strany Sergej Kozlík. Škoda len, že na Slovensku nemáme viac takýchto "ľudovo" uvažujúcich odborníkov... Hneď by sa tým 20,5 percenta nezamestnaným žilo "lepšie".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
