akosi pričasto nachádzajú kľukaté cestičky ako obísť zákon. Určite je na tomto tvrdení veľa pravdy, ale na druhej strane nie je naše zákonodarstvo úplne bezmocné. Presvedčiť sa o tom mohol aj súkromný podnikateľ J. S. z istej oravskej dedinky.
Jeho podnikateľské aktivity boli široko rozvetvené. Obchodoval so všetkým, čo mu prinieslo aspoň minimálny príjem. Zrejme takto sa dostal k údajnej kúpe väčšieho množstva počítačovej techniky. Od neznámej firmy ju vraj získal za 1,6 mil. Sk, pričom zaplatil aj DPH vo výške 23 percent z uvedenej sumy. V zmysle platnej legislatívy následne o vrátenie DPH vo výške 368 tisíc Sk skutočne požiadal príslušný daňový úrad.
Jeho protizákonná činnosť sa práve v tomto momente začala. Pristavme sa však najprv pri základnom tvrdení obžalovaného J. S., že kúpil výpočtovú techniku. O tomto obchode totiž nie je v jeho účtovníctve žiadny revelantný doklad (faktúra, pokladničný blok a pod.). Existuje len jeho výpoveď, aj to veľmi pochybná. Výpočtovú techniku vraj skutočne kúpil, ale dodávateľ mu pri predaji nevystavil potrebné doklady. Keďže ich nedodal ani na opakované výzvy, obžalovaný podnikateľ mu výpočtovú techniku vrátil. V prípravnom konaní, ale aj na súde však odmietol uviesť názov firmy obchodného partnera, ktorý sa zachoval nečestne. Celý čas tvrdil, že si to vybaví sám, nepotrebuje na riešenie podnikateľských sporov orgány činné v trestnom konaní. Jeho vyjadrenia, ale aj ďalšie indície však naznačujú, že predmetná výpočtová technika pochádzala z bližšie nekonkretizovanej protizákonnej činnosti. Policajti však nemali poznatky o tom, komu chýba, resp. komu bola ukradnutá, teda nemohli ďalej konať.
Na našom trestnom práve je teda okrem iného možno práve tá chyba, že neexistuje spôsob, ako donútiť povedzme obchodného partnera vypovedať o skutočnostiach, ktoré môžu viesť k odhaleniu inej trestnej činnosti. Za toto správanie teda nemohol byť J. S. právne postihnuteľný. Urobil však inú chybu. Doklady o kúpe výpočtovej techniky nemal, nuž uviedol, že ju kúpil od inej spoločnosti, s ktorou dlhodobo obchodoval. To len preto, že ho ani nenapadlo prestať si nárokovať na neoprávnené vrátenie DPH. Sumu 368 tisíc Sk si totiž uviedol v účtovníctve ako položku znižujúcu jeho daňovú povinnosť voči štátnej pokladnice.
Na tento primitívny podvod mu už pri zbežnej kontrole prišla daňová kontrolórka, ktorá znovu v zmysle platnej legislatívy upozornila orgány činné v trestnom konaní na možné porušenie zákona. Napriek tomu, že J. S. okamžite na výzvu príslušného daňového úradu vrátil 368 tisíc Sk a zaplatil aj sankciu vo výške 184 tisíc Sk právnej zodpovednosti sa týmto nezbavil.
Obžalovaný bol zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona. Súd bral do úvahy skutočnosť, že J. S. ešte pred hlavným pojednávaním uhradil v plnej výške pozdĺžnosti voči príslušnému daňovému úradu, ako aj skutočnosť, že sa k spáchaniu tohto trestného činu v plnej miere doznal. Za negatívum však považoval skutočnosť, že odmietol identifikovať firmu, s ktorou pochybne obchodoval. Po zvážení všetkých skutočností ho napokon odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, pričom výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobné obdobie dvoch rokov.
Je pravdepodobné, že J. S. zvláštnou obchodnou transakciou a následným odhalením prišiel nielen o značnú finančnú hotovosť, ale poškodil si aj svoje obchodné meno. Navyše, v trestnom registri sa mu objavil záznam, ktorý mu môže v budúcnosti skomplikovať život. Preto je skutočne čudné, že odmietol uviesť meno firmy, konanie ktorej stálo na počiatku jeho postavenia pred trestný senát krajského súdu v Žiline. Zvláštny postoj J. S. umožňuje vysloviť domnienku, že o podvodníckom charaktere obchodu vedel od samého začiatku, alebo je vydierateľný iným spôsobom.
Autor: Ján Szabó
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.