role, ovocné sady, či stavebné pozemky, ktorých vlastníci sa snažia zlegalizovať svoje práva na užívanie, prenájom alebo predaj nehnuteľného majetku. O tom, že sú to kauzy zdĺhavé, náročné na čas i trpezlivosť zainteresovaných strán sa mnohí z nás mali možnosť presvedčiť, ako sa vraví, na vlastnej koži. Názorným príkladom toho, že nie všetci aktéri vydržia nečinne čakať na verdikt súdu, je prípad zo Sniny.
Pred v poradí už druhý trestný senát včera predstúpil 43-ročný Sninčan Ladislav S.
Prokurátor ho obžaloval z pokusu trestného činu vraždy a nedovoleného ozbrojovania. Uvedených skutkov sa mal dopustiť 17. júna 1996 na Ulici kpt. Nálepku v Snine. Po predchádzajúcej hádke a nedorozumení so Štefanom G. vytiahol pištoľ značky Duo, kalibru 6,35 mm Browning a z bezprostrednej blízkosti cielene trikrát vystrelil... Podľa obžaloby "urobil tak s úmyslom Štefana G. usmrtiť". K tomu najhoršiemu smrti poškodeného nedošlo len vďaka rýchlej lekárskej pomoci. Strelec ho trafil do hrudníka, pravého predlaktia a ľavého ramena a spôsobil mu ťažké zranenia, z ktorých sa liečil 7 mesiacov. Pištoľ, ktorú mal strelec v nelegálnej držbe, mu zadržali policajti.
"V kritický deň som okolo 17. hodiny prišiel s manželkou a dcérou na stavebnú parcelu tak, ako som to robil každý deň. Na desaťárovom pozemku, o ktorý sa sporíme už od roku 1987 kosili Martin G. a jeho dvaja synovia. Pristavil som sa pri Štefanovi a pripomenul som mu, či sa už nepamätá, čo povedal na súde v Humennom. Tam totiž povedal, že sa zrieka podielového spoluvlastníctva parciel a nič nežiada. Do toho sa zamiešal jeho otec Martin. Uškrnul sa a posunkami mi naznačoval, že to nemám v hlave v poriadku. Poriadne ma napálil, preto som vytiahol z vrecka zbraň a vystrelil som z nej smerom k nemu, ale do zeme..." opísal dôvody svojho konania obžalovaný. Tvrdil, že Martina nechcel zabiť, ani zraniť, len odohnať z pozemku. Po výstrele sa k nemu rozbehol jeho syn Štefan s kosou. "Napadol ma zákerne, zozadu... Manželka na mňa zakričala Laco, pozor! Ja som sa otočil, pošmykol a vtedy mi Štefan rozťal hlavu kovovou časťou kosy. Zaliala ma krv... Odrazil som mu kosu ľavou rukou, bál som sa, že ma opäť trafí a tak som dvakrát vystrelil. Chcel som mu vyraziť kosisko z ruky. Štefan v útoku pokračoval. Nasledovali ďalšie rany. Nahnalo ma to dozadu a vtedy padol tretí výstrel," vypovedal obžalovaný. Dodal tiež, že sa pri naťahovaní so Štefanom dostali až na roh jeho domu, kde bratovi pribehol na pomoc ďalší z rodiny G. - Pavol. Obžalovaný okrem iného povedal, že pištoľ, z ktorej strieľal, zdedil po svojom otcovi a vlastnil ju už 18 rokov. Keď si v roku 1992 urobil skúšky a dostal zbrojný preukaz, ako pracovník štátnej ochrany prírody mal v legálnej držbe inú krátku guľovú zbraň.
S verziou obžalovaného však nesúhlasí poškodený a ani jeho otec a brat.
"Kosili sme s otcom a bratom na pozemku, o ktorý sa sporíme. Keď okolo nás prechádzali Ladislav S. s manželkou a dcérou, jeho žena mi uštipačne povedala, že môžem pokosiť aj okolo ich chyži. Ja jej na to, že mám dosť, že to nepotrebujem. Ona išla ďalej a Ladislav S. sa pri mne pristavil. Pýtal sa ma, že čo som hovoril na súde. Povedal som mu, že keď to chce vedieť, nech ide do Humenného nazrieť do spisu. Môj otec sa do toho zamiešal s tým, aby som sa s Ladislavom S. nezdržiaval, ale radšej kosil, aby sme stihli všetko urobiť skôr, ako sa zotmí. Keď som sa otočil k otcovi, zaregistroval som pištoľ, z ktorej obžalovaný na neho vzápätí vystrelil," priblížil súdu situáciu pred tragédiou Štefan G. Zdôraznil, že videl na otcovi, že ho výstrel poriadne zaskočil. Ostal stáť ako prikovaný... "Ty nás chceš všetkých postrieľať, či čo?" opýtal som sa Ladislava S. Otočil som sa k nemu a zrazu som pocítil uštipnutie na hrudi. Inštinktívne som si na to miesto priložil ruku, v ktorej som držal kosu. Vzápätí som dostal strelu do ruky... Prikrčil som sa a vtedy ma trafila do ľavého ramena aj tretia guľka," líčil kritické okamihy Štefan G. Dodal tiež, že sa pozeral, či sa obžalovaný ešte chystá strieľať. Aby mu v tom zabránil, snažil sa mu kosou vyraziť zbraň z ruky. Kosa sa mu pri prvom údere prelomila tak, že jej kovová časť odletela. Poškodený sa priznal, že s tým, čo mu ostalo, bil Ladislava S. koľko len vládal. Na konci, už na rohu domu obžalovaného mu prišiel na pomoc brat Pavol. Spoločnými silami ho spacifikovali a Štefan mu pridržiaval ruku so zbraňou do vtedy, kým sa jej nezmocnil brat. Potom už necítil nič, len stále väčšiu slabosť. Horko-ťažko sa doštveral k otcovi, ktorý ho zobral do náručia a krvácajúcemu synovi nedovolil ľahnúť, pretože sa bál, že už viac nevstane. Šťastím ťažko zraneného Štefana bol kamarát, ktorý šiel okolo autom a odviezol ho do nemocnice skôr, ako prišla sanitka, čo odviezla obžalovaného s preťatou hlavou.
Kým Ladislav S. presviedčal súd o tom, že nemal úmysel nikoho z rodiny G. zabiť, ani zraniť, druhá strana unisono tvrdí pravý opak. "Mieril na mňa, pozeral som do hlavne jeho pištole," dušoval sa najstarší z rodiny G. "Keby som na neho mieril, tak ho zastrelím. Ja som však strieľal vedľa neho a do zeme," argumentuje obžalovaný. Dnes by sa v tejto dl ho sa vlečúcej kauze mali dostať k slovu súdni znalci. Takže, uvidíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
