doslova o prežitie. Celková strata u poľnohospodárskych subjektov pôsobiacich na území okresov Poprad, Kežmarok a Levoča bola vyčíslená na 40 miliónov korún. Zlé výsledky zaznamenali najmä pestovatelia dvoch základných komodít - zemiakov a obilovín.
Napriek tomu, situácia dnes, na prahu ďalšej sezóny, nie je až taká dramatická, ako to vyzeralo pred niekoľkými mesiacmi.
"Jarné práce na poliach sa už začali. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšila osevná plocha zimných obilovín na 105 percent a repky ozimnej až na takmer 150 percent. Stalo sa tak predovšetkým na úkor jednoročných krmovín, ktoré prestali byť štátom dotovanou plodinou. Paradoxne, ale po niekoľkých rokoch predpokladáme zvýšenie sadobnej plochy zemiakov. Aj z toho vyplýva, že poľnohospodárstvo na severe Slovenska nejde do útlmu. Konečne sa totiž podarilo vypracovať režim kvót, na základe ktorých budú vyplácané dotácie. Limitom je predaj 18 ton zemiakov z jedného hektára, čo stimuluje pestovateľom nielen zemiaky do zeme zasadiť, ale aj ochrániť ich pred plesňami, hmyzom i nepovolanými zberačmi. Na porovnanie, minulý rok sme na jednom hektári dopestovali rekordne nízku úrodu v priemere 13 ton," vyslovil perspektívu na rok 2000 vedúci úseku rastlinnej výroby z popradského pracoviska ministerstva pôdohospodárstva Michal Olejár.
Zároveň však varoval pred prílišnými optimizmom. Tohtoročné jarné práce na poliach sa v regióne pod Tatrami oneskorili oproti optimálnemu agrotechnickému termínu o 10 až 15 dní. Stalo sa tak v dôsledku intenzívnych marcových zrážok, ktoré dosiahli 280 percent dlhodobého normálu. V praxi to znamená, že už teraz možno s určitosťou kalkulovať s nižšími hektárovými výnosmi u tohtoročných jarín.
Aká bola perspektíva podtatranských poľnohospodárov na konci roku 1999 a aká je realita dnes? "Na sklonku minulého roku sa uvažovalo nad tým, že poľnohospodárske subjekty, ktoré nebudú schopné ďalej samostatne hospodáriť a obrábať pôdu, prevezmú do svojej správy tie silnejšie. Dnes je situácia iná. Podľa spôsobu prideľovania systémových dotácií, z ktorých časť dostali na začiatku roku všetky podniky, možno súdiť, že definitívna kryštalizácia situácie sa odkladá na neskôr. Hoci sme namiesto požadovaných 180 miliónov dostali o 20 miliónov korún menej, na rozbeh sezóny sa ušlo všetkým subjektom s výnimkou tých, čo skrachovali alebo sú v konkurze. Aj tu sme však pristúpili k istému druhu selekcie. Problémové podniky nedostali 50, ale len 25 percentnú čiastku z dotácie. Ďalší podiel im vyplatíme len vtedy, ak zdokladujú, že peniaze zo systémovej dotácie použijú na rozvoj a nie napríklad na vyplatenie miezd. Predpokladáme, že zvyšok dotácie dostanú podniky zrejme až po júlových previerkach," informoval PODTATRANSKÝ KORZÁR o situácii v poľnohospodárstve v regióne troch okresov riaditeľ regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva v Poprade Daniel Rataj. Podľa jeho slov, subjekty, u ktorých sú pochybnosti, či investovali do výroby a nákupu vstupov, budú detailne sledované. Od tohto kroku sa očakáva tiež mobilizácia ich vlastných vnútorných rezerv. Ak sa ukáže táto cesta ako neschodná, prísun štátnych peňazí vo forme systémových dotácií sa pre ne jednoducho zastaví.
Ako ďalej uviedol, počas ostatných mesiacov ukončilo pod Tatrami svoju činnosť niekoľko poľnohospodárskych subjektov. V Jánovciach odkúpila záväzky miestneho družstva od Poľnobanky spoločnosť Agrochov, čím vlastne prevzala celú jeho činnosť. Ďalej skrachovala poľnohospodárske družstvo v Abrahámovciach, veľkolomnické Tatraosivo so 190 zamestnancami je v konkurze a od štátnych dotácií odpojili aj veľkoslavkovský podnik Agras.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
