devätnástky. Takí, akých sa po Prešove pohybujú tisíce. A predsa sú čímsi iní. Sú to tí, ktorí "zdobia" steny budov, objektov či vlakov pestrými sprejovými farbami. Writeri alebo jednoduchšie grafiťáci. Svoje mená prezradiť nechceli, umelecké áno. Nezamestnaný Max a Oshol, študujúci na vysokej škole, sú v crew (skupina, do ktorej sa writeri združujú), ktorá sa volá Zion. Práve ich mená a názov skupiny sa objavuje po stenách budov.

- Čo na tento váš koníček hovoria rodičia? Vedia o ňom?

Oshol: "Vedia, no zo začiatku mali strach, aby nás neprichytili policajti."

Max: "Aj naši vedia, tiež mali strach, teraz už ani nie."

- Ako ste sa dostali ku grafitti?

Oshol: "Najskôr som si obrázky kreslil na papier, čítal som o tom veľa článkov z Prahy. Zapáčilo sa mi to a tak som v pätnástich začať striekať."

Max: "Aj ja som začínal na papieri, na objekty som začal, keď som mal pätnásť rokov."

- Akými farbami striekate?

Oshol: "Podľa toho, čo idem kresliť. Keď je to jednoduchší námet, ten má strieborné vnútro a čierny obrys. Obyčajná farba stojí okolo sto korún, kvalitnejšia asi 180 korún."

Max: "Tam, kde treba viac farieb, môže to stáť aj tisícku. Používame slovenské farby, nie sme s nimi však spokojní. Tie kvalitnejšie sú však dosť drahé. Dobrá je strieborná farba."

- Kde sa môžu ľudia stretnúť s vašimi dielami?

Oshol: "Teraz sa dá striekať bežne na takmer všetkých základných školách na Sekčove. Legálnych miest je v Prešove viacej - Skate park, Eso škola. Maľovať na povolených miestach však nie je vzrušujúce."

Oshol: "Najradšej striekam tam, kde to môže vidieť čo najviac ľudí. Robím v centre mesta a po bočných uličkách. Najradšej však na Levočskej.

Max: "Treba si nájsť takú stenu, ktorá farbu nevpíja. Najskôr si múr vždy vyskúšam."

- V autobusoch alebo trolejbusoch sa cestujúci stretávajú s nálepkami grafitti...

Oshol: "Začali sme s tým asi pred dvomi rokmi, kamarát to videl v Plzni."

Max: "Teraz to už nerobíme, skôr sa tomu venujú mladší chlapci. Ide vlastne o to, aby náš podpis bol všade - to je jedno, akým spôsobom, či sprejom alebo fixou. Sprejom sa v "emhádečku" robiť nedá, lebo ľudia by to zacítili. Ale fixou to mám za pár sekúnd. Tí menší chalani grafitti nevedia, len zničia múr. A tak radšej lepia nálepky. Ľudia v autobusoch alebo trolejbusoch sa radšej robia, že nič nevidia."

- Myslíte, že grafitti raz bude uznávané?

Oshol: "To ťažko. Vždy budú ľudia, ktorým sa to nebude páčiť. Mladým ľuďom sa to však páči, mnohokrát som počul v autobuse, keď sa čudovali a obdivovali autora, ako sa mu to podarilo urobiť na takom frekventovanom mieste, ulici... Mladí to chápu a nás to teší."

Max: "Nemôže byť uznávané, lebo keď sa zničí objekt, na ktorom bol náter alebo obklady za približne tridsať tisíc, tak je jasné, že majiteľovi sa to páčiť nebude."

Aké je riziko odhalenia?

Max: "Keď niekoho chytia pri čine, môže prezradiť ostatných. Ale inak nám nemôžu nič dokázať, keď pri sebe nemáme spreje, máme čisté ruky, robíme totiž v rukaviciach."

Oshol: "Raz sa stalo, že chalanov chytili policajti a chceli ich odviesť. Majiteľ budovy však povedal, že jemu sa to páči."

- Zatiaľ vás nikto neprichytil?

Max: "Raz to na mňa povedala jedna babka, ale vtedy som ani nestriekal. Vzali nás na políciu, zapísali si mená a odviezli domov."

- Sú na Slovensku ideálne podmienky na toto umenie?

Oshol: "Jedine v Bratislave. Tu je málo stien, nemá to teda taký význam, lebo to nevidí veľa ľudí."

- Myslíš, že ľudí to zaujíma?

Oshol: "Určite. Je to krajšie, ako sivé múry, na ktorých nič nie je."

Max: "Ja si tiež myslím, že ľuďom sa to páči."

Počas rozhovoru prechádzame okolo Skate parku. "Tu sa nám napríklad teraz neoplatí striekať, budú to opravovať, počkáme a potom to zamaľujeme. Teraz by to boli zbytočne vyhodené peniaze," vysvetľujú prešovskí writeri.

- Čo je vlastne zmyslom grafitti? Prečo to robíte?

Oshol: " Aby boli krajšie steny. Je to vzrušujúce, má to adrenalín."

- Raz budete aj vy rodičmi. Čo keď to budú robiť aj vaše deti?

Oshol: "Budem ich v tom podporovať."

Max: "Aj ja. Pôjdu v šľapajach svojho otca... (smiech)"

- Na Slovensku sa rozmohlo aj striekanie na vlaky.

Max: "Vlaky nerobím."

Oshol: "No, áno, na vlaky robím rád. Tu v Prešove sa síce na vozne robí ťažko, lebo tu stráži železničná polícia. Treba vystihnúť vhodný čas. Chalani sa boja, sú za to mastné pokuty. Radšej chodia do dedín, je to bezpečnejšie a môžu urobiť viacfarebný vozeň. Ja som zatiaľ robil len popod okná, no ten, čo dokáže urobiť celý vozeň, je macher.

- V Prešove nie je veľa postriekaných vlakov...

Oshol: "Naozaj je to tak. Na to, že Prešov je tretie najväčšie mesto na Slovensku, má urobených len veľmi málo vlakov. Ale to sa zmení.

Max: "To je veľký adrenalín a aj stotisícové pokuty, ale je to vždy krajšie ako čisté vlaky."

- Aká je vaša najvyššia latka?

Max: "Robiť tváre, chcel by som ich robiť viac a tiež nejakú farebnú krajinu. V zahraničí sa to robí, je to super."

Oshol: "Mojim najvyšším cieľom je urobiť celý vagón aj s oknami (Wholecar). To je túžba mnohých chalanov. Ak mám byť však úprimný, tiež by ma naštvalo, keby som nevidel cez okno vlaku, ale..."

Poznámka na záver: Podľa vyjadrenia odboru železničnej polície grafitti nie je v porovnaní s inými slovenskými mestami v Prešove mimoriadne pálčivým problémom. V snahe zabrániť vyčíňaniu "grafiťákov" stráži železničná polícia cez deň aj v noci odstavené vlakové súpravy. Premaľovanie jedného vozňa pripraví Železnice Slovenskej republiky o 120 tisíc korún.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.