bude preňho už piatym v poradí. So 178 centimetrami je rodák z Topoľčian najnižším obrancom slovenskej reprezentácie. Zároveň však aj najrýchlejším. V predvčerajšom poslednom prípravnom súboji pred MS proti Švédsku nastúpil v obrannej dvojici s 'obrom' Zdenom Chárom. Výškový rozdiel medzi týmito hráčmi je - 27 centimentrov. Aj napriek svojmu handicapu však Ľubomír Višňovský podával v drese s dvojkrížom na prsiach vždy spoľahlivé výkony a to isté od neho tréner Filc očakáva aj v Petrohrade. Keďže počas finálovej série West extraligy ho neobišli zdravotné problémy, náš rozhovor s ním sme začali otázkou na aktuálny stav.
- Ľubo, je už po zdravotnej stránke všetko v poriadku?
"Už je to dobré, z problémov som sa dostal."
- Čo vás trápilo viac, koleno, či rameno?
"Koleno má stále pobolieva a vyzerá to tak, že po sezóne pôjdem na operáciu. Trápilo ma aj vyskočené rameno, ktoré som mal vo finále opichané, ale to sa už vyliečilo."
- Vydrží koleno počas celého náročného priebehu šampionátu?
"Riziko je vždy. Aj zdravému hráčovi sa v súboji môžu roztrhnúť väzy a musí pod skalpel. Takže ani ja za koleno ručiť vopred nemôžem, no keď sa mi podobný súboj vyhne, malo by to vydržať až do konca."
- Pre spomínané problémy ste nenastúpili na dva prípravné duely proti Bielorusku. Prospel vám tento oddych po ťažkej finálovej sérii najvyššej domácej súťaže?
"Tréner Filc za mnou po finále prišiel, ja som mu vysvetlil svoj stav. On ma pochopil, bez problémov mi doprial čas na doliečenie a regeneráciu. Bolo to super, že odhadol, čo sa v mojej hlave odohráva a ten oddych mi určite prospel."
- Zvolenčan Voskár bol po finále taký vyčerpaný, že v reprezentačnom drese už nedokázal proti Bielorusom podávať adekvátne výkony, takže na MS nepocestuje. Ako ste na tom vy?
"Samozrejme, unavený som bol aj ja, nielen fyzicky, ale aj psychicky. V závere sezóny vyšlo už aj slnko, takže človek by chcel robiť aj iné veci, ako hrať hokej. Treba však ešte zaťať zuby a tri týždne ešte vydržať. V príprave na MS je dôležitá regenerácia, pretože teraz sa toho veľa už natrénovať nedá. Treba už len doladiť formu, nacvičiť akcie a zohrať sa so spoluhráčmi."
- Váš pohľad na súboje proti Zvolenu o slovenský titul?
"Stretli sa dva vyrovnané tímy. Jediný rozdiel bol v tom, že my sme mali viac skúseností. My sme boli na psychický tlak lepšie navyknutí a potvrdili sme rolu favorita. Zvolenčanov mi bolo aj ľúto, pretože sú to dobrí hokejisti, no jeden z nás zvíťaziť musel."
- V základnej skupine nás na šampionáte na úvod čakajú v nedeľu Rakúšania. Mimochodom, v súboji proti ním ste strelili svoj prvý reprezentačný gól. Po nich sa stretneme s Talianmi. So spomínanými súpermi sme si na najvyššom fóre skrížili zbrane už viackrát. Napriek tomu, že proti týmto celkom sme vždy v úlohe favorita, neraz sa stalo, že sme sa proti ním presadzovali len ťažko. Bude tak aj v Petrohrade?
"Taliani a Rakúšania vedia, že sme kombinačný tím a vieme si nahrať. Určite preto na nás vyrukujú s tvrdou hrou. Iste nebudú príliš tvoriť, skôr kaziť. Zrejme vytvoria akúsi zónovú obranu na modrej čiare a proti takémuto štýlu hokeja sa presadzuje veľmi ťažko. S tým sa budeme musieť vyrovnať, najmä rýchlou rozohrávkou. Nám sa oveľa lepšie hrá proti vyspelým tímom, ako sú napríklad Švédi, či Fíni. Vtedy je hra otvorenejšia a rozhodne vyspelosť."
- Takže si môžeme trúfať aj na Fínov?
"Samozrejme, veď každý tím je poraziteľný."
- S akými ambíciami vykorčuľujete na ruský ľad?
"Ciele som si zatiaľ neurčil. Najdôležitejšie bude hrať tak, aby boli fanúšikovia s výkonmi celého mužstva spokojní."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
