situáciu na ceste, je pre zákon nielen alibistické, výrazne v neprospech vodičov, ale v horšom prípade pritiahnuté za vlasy. Na jednej strane je fakt, že vodič nemôže byť veštcom, na druhej strane je pravdou, že ak povedzme vidí, že pred ním zastáva pri zastávke autobus MHD, môže tušiť, že niekto spochabený sa môže snažiť prebehnúť poza autobus, rovno cez cestu. Teda priamo do jeho jazdnej dráhy. A preto aspoň preventívne pribrzdí.
Fakt je ten, že každá dopravná nehoda je iná. A fakt je aj ten, že plakať nad rozliatym mliekom je už trošku neskoro. Žiaľ, niekedy nejde len o rozliate mlieko.
O týchto dvoch prípadoch rozhodoval jeden a ten istý okresný súd. Okresný súd vo Zvolene. Obidve nehody mali smrteľný následok. V jednom prípade vodič dostal peňažný trest 15 tisíc a zákaz viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na jeden rok. V druhom si musí šofér odsedieť 14 mesiacov a za volantom nesmie sedieť päť rokov. V prvom sa odvolal prokurátor, v druhom obžalovaný. Krajský súd obidve odvolania v ten istý deň zamietol. Nie je to nespravodlivé?
Nuž, v tom je to! Každý prípad je úplne iný.
Tomáš B. zo Zvolena, v tom čase 23-robotník, viedol v septembri 1997 asi o pol druhej v noci svoje auto Renaualt 25 smerom od Zvolena, na Krupinu. Mal nielen nadmerne ojazdené pneumatiky, ale najmenej 0,6 promile alkoholu v krvi (podľa jeho priznania - vypil "len" štyri-päť pív). V rýchlosti asi 95 kilometrov za hodinu prechádzal ľavotočivú zákrutu, po ktorej nasledovala pravotočivá. Nezvládol riadenie. Cez protismerný pruh sa dostal až za autá z protismeru, po ktorých sa šmýkal ľavým bokom. Snažil sa dostať do svojho jazdného pruhu, ale to sa mu už nepodarilo. Z protismeru, vo svojom pruhu, práve prichádzalo nákladné auto s prívesom. Poliak Andrej S. za volantom nákladniaka, už nemal šancu. V Renaulte 25 utrpel spolujazdec, 23-ročný Zvolenčan Miroslav R. zranenia, ktorým neskôr podľahol. Vážne sa zranil aj ďalší spolujazdec, rovnako starý Stanislav G. Súd o inom, ako nepodmienečnom treste, ani neuvažoval.
Druhý prípad je z iného súdka. Po diaľnici medzi Banskou Bystricou a Zvolenom tlačili o štvrť na sedem večer 9. februára 1999 auto VAZ 35-ročný Ladislav D. z Fiľakova s ďalšími dvoma bývalými pasažiermi, toho času chodcami. Vodič, 20-ročný Július B. z Radzoviec, cez otvorené ľavé dvere držal volant. Smola bola v tom, že bola už nielen tma, ale viditeľnosť znižovalo aj husté sneženie. Najväčšia smola ale bola v tom, že auto tlačili veľmi nešťastne. Zakrývali vlastnými telami koncové svetlá. Po ceste za nimi išiel autom Škoda Felicia 28-ročný Ing. Martin Z. zo Zvolena. Išiel približne osemdesiatkou. Chodcov tlačiacich auto, spozoroval príliš neskoro. Dvaja odskočili. Ladislav D. nestihol. Bol namieste mŕtvy. Július B. sa liečil dva týždne.
Podľa paragrafu 15 ods. 1 Zákona č. 315 Zbierky zákonov, je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Znalci tvrdili, že obžalovaný by mal možnosť zabrániť dopravanej nehode, len keby išiel rýchlosťou 35,5 kilometra za hodinu. Tou ale nešiel...
Teda dve dopravné nehody s približne rovnakými následkami a diametrálne rozdielne rozsudky. Ale, ako uznáne aj sami, aj príčiny dopravných boli tiež úplne rozdielne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
