a ich opätovné využitie vo výrobe.
To, že recyklácia je tiež v poslednom období súčasťou umenia dokazujú výtvarný smer s príznačným názvom recycling art, teda umenie recyklácie. A práve recyklácia a jej rôzne podoby a interpretácie sa stali ústrednou témou projektu študentov 4. ročníka výtvarnej výchovy fakulty prírodných a humanitných vied na Prešovskej univerzite. Výsledkom ich šesť mesačnej práce je výstava, ktorú otvorili minulú stredu v priestoroch Šarišského osvetového strediska (ŠOS) a ktorá potrvá až do 11. mája. Tí návštevníci, ktorí by však čakali klasické zarámované obrazy, budú sklamaní. Projekt mladých umelcov poskytuje omnoho širší priestor. Nájdu sa tu fotografie, bábky z novinového papiera, reinštaláciu známych umeleckých diel, či predmety z bežného života pretvorené v novom kontexte na umelecké diela. To všetko dopĺňajú písané aj tlačené slová.
Exponáty nie sú od návštevníkov nijako izolované a každý má možnosť, ba niekedy to umelecký objekt vyslovene vyžaduje, dotýkať sa výstavných predmetov. Ako povedala koordinátorka výstavy Edita Vološčuková: "Na katedre učím predmet, ktorý sa volá projektovanie vo výtvarnej výchove. Od svojich žiakov chcem, aby sa sami naučili tvoriť určité projekty a nie len slepo dodržiavať učebné osnovy. Tému recyklácie som vybrala kvôli tomu, že poskytuje dostatočne široký priestor na realizáciu. Išlo nám o určitý návrat funkcie čohosi, čo bolo už zabudnuté, nepoužívané. Nemusela to byť nevyhnutne recyklácia materiálu. Recyklovanou môže byť tiež myšlienka, génové posolstvo alebo spomienky. Ostali sme však verní aj recyklácii v ekologickom zmysle. Používali sme recyklované materiály. Na výstave sú tiež fotografie, ktoré poukazujú na stav životného prostredia. zaujímavé sú hlavne tie, ktoré porovnávajú ako vyzeral Prešov v minulosti a ako vyzerajú tie isté miesta teraz."
Podľa slov Edity Vološčukovej, bola základným bodom výstavy autorská kniha, ktorú vyhotovil autor len v jedinom výtlačku. Nejde však o klasické listovateľné knihy, ale knihy objekty, inštaláciu a videoinštaláciu. Ako môže takáto kniha vyzerať zrejme ozrejmujú slová autorky jednej z nich - Kataríny Krištofovej: "Moja kniha je dosť ťažká, pretože je z kameňa. Dopĺňajú ju fotografie ženskej časti mojej rodiny. Chcela som tým vypovedať o spôsobe, akým sa znovu vytvárame, dedíme podobnosť, predávame si svoje gény. V knihe je jediná veta, ktorá znie - Nepovedali ste mi, aké ťažké je sa narodiť."
Priestory SOŠ boli umelcom poskytnuté veľkoryso, bez nároku na financie. Aj napriek tomu, že sú mladí výtvarníci za ochotu, prejavenú zo strany SOŠ vďační, ak by si mohli vybrať, volili by pre tento projekt viac alternatívne priestory.
"Podľa mňa by tejto výstave viac sedeli napríklad pivničné priestory, ktorých je v Prešove mnoho a sú veľmi zaujímavé," povedala ďalšia z autoriek Gabriela Kišová.
Na otázku, ako sa pracuje s recyklovaným materiálom, odpovedala výtvarníčka Lucia Kostelníková: "S takýmto materiálom som už pracovala dávno, bez toho aby som vedela, že vytváram recycling art. Občas sa správam ako straka a kradnem všetko priesvitné, dúhové a lesklé. Vôbec to nie sú drahé predmety. Pre mňa však majú hodnotu v tom, že ich môžem povýšiť na niečo nové a ukázať ich krásu ľuďom, ktorí sa na ne budú dívať."
Autor: Ľubica Pariláková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
