uchádza o česť reprezentovať záujmy študentov na úrovni mesta, rozhodli sme sa vám predstaviť všetkých šesť kandidátov.

Jediná dievčina ponúka viac než len dlhé nohy

Za efektívnejší a informovanejší študentský život. Tak znie slogan, s ktorým sa Jana Dzuriková, druháčka OA na Watsonovej ulici, pustila do boja proti presile piatich chlapcov - protikandidátov. Okrem dlhých nôh a očarujúceho úsmevu ponúka svojim voličom splniteľný volebný program. V jeho prvom bode sa zamerala na dnešnou spoločnosťou najviac diskutovaný problém drog, ktorého riešenie vidí najmä v prevencii napríklad formou besied. Oproti ostatným kandidátom mimoriadne originálne pôsobí časť Janinho volebného programu zameraná na boj proti rakovine: "Chcela by som vytvoriť onkologický krúžok, ktorý by bol zameraný na problematiku nádorových ochorení a ich prevenciu, aby študenti viac rozmýšlali nad tým, aké choroby existujú a ako sa proti nim brániť." Pri realizácii svojho volebného programu ráta Jana s vytvorením účtu Študentského richtára, resp. Študentského parlamentu, zriadeného zo sponzorských príspevkov. V jej programe si niečo pre seba nájdu aj sídliskoví športovci. V rámci možností by chcela vybaviť športové kútiky na sídliskách napríklad basketbalovými košmi, alebo iným zariadením, ktoré je momentálne v dezolátnom stave. Na otázku, na aké vekové skupiny sa chce zameriavať odpovedala: "Nechcela by som sa zameriavať len na stredné školy, ale aj na základné, predovšetkým 2. stupeň, prvý nebude vynechaný. Ja študentov neberiem len ako stredoškolákov."

Stručnosť - vlastnosť, ktorá by sa zišla viacerým politikom

Pri našom stretnutí ma Miro Szpyrz upozornil, že je stručný. Oproti ostatným kandidátom je vlastnosť tohoto ôsmaka zo ZŠ na Drábovej ulici ojedinelá, no v konečnom dôsledku môže byť výhodou. So stručnosťou ide ruka v ruke aj praktickosť a reálnosť, čo Mirovi tiež nechýba. Preto sa so svojou volebnou kampaňou zameral na body, s ktorých realizáciou by nemali byť veľké problémy. Hneď po svojom zvolení by sa snažil čo najviac informovať študentov, napríklad prostredníctvom letákov. Zároveň by chcel od študentov zbierať rôzne návrhy a reálnejšie aj uskutočniť. Pričom by aj žiaci základných škôl by mali mať také isté možnosti ako študenti stredných škôl. Ďalším problémom je, že deti nemajú poobede čo robiť. Miro, sám športový nadšenec, navrhuje organizovanie športových akcií. Tí kultúrnejšie založení študenti by sa zasa mohli zúčastňovať rôznych kultúrnych podujatí ako sú napríklad divadelné predstavenia. Pri využívaní voľného času hrajú podľa Mira dôležitú funkciu aj mimoškolské zariadenia ako sú napríklad centrá voľného času.

Viac mladých ľudí do života mesta

S množstvom nápadov vstúpil do volebnej kampane deviatak zo ZŠ na Starozagorskej ulici Aurel Chamilla. Riešenie problému drog, alkoholu a cigariet u mládeže už v zárodku vidí v otvorení diskoklubov pre mládež so zákazom predaja alkoholu a cigariet. Znečistenie mesta nie je pre Aurela tiež veľkým problémom: "Organizovali by sa študetnské brigády za skrášlenie nášho už i tak krásneho mesta. Dal by sa urobiť deň prázdnin a namiesto vyučovania by sa išlo upratovať. Veď čo študent neurobí pre prázdniny? V Aurelovom programe má miesto i viac zelene pre Košice. Zaujímavým nápadom je i zriadenie vedomostných súťaží, kde by medzi sebou súťažili družstvá škôl. Dôležité miesto v Aurelovom programe zaberá i zriadenie In-line hokejových ihrísk, resp. iných športovísk podľa požiadaviek študentov na sídliskách. S ich realizáciou by podľa Aurela nemal byť problém: "Stačí zaliať nejaké diery na sídliskách betónom. Len nech sú nejaké plochy upravené. V zime by napríklad mohli slúžiť ako klziská." Mimoriadne zaujímavou myšlienkou je aj záujem dostať viac mladých ľudí do života mesta, lebo ako Aurel hovorí: "Mňa sa nikto nepýta, či chcem autobus alebo trolejbus, či chcem ihrisko alebo kvetinový záhon. Ja by som chcel, aby sa mladí ľudia viac zrovnoprávnili."

Jediným spôsobom ako spoznať čo v kom väzí, je pripustiť ho k práci

Týmto určite zamysleniahodným Šaldovým výrokom rozbieha svoju volebnú kampaň, druhák z Gymnázia Milana Rastilava Štefánika na ulici Laca Novomeského, Peter Kysela. Za svoju prioritu považuje zlepšenie študentského života. A to hneď vo viacerých oblastiach. Ako napríklad boj proti drogovej závislosti: "Budem organizovať nielen rôzne besedy ale aj kultúrne a športové podujatia na túto problematiku.

V oblasti spolupráce so študentským parlamentom má tiež určité predstavy: "Študetnský parlament budem riadiť ako najlepšie viem, budem prijímať názory mladých ľudí prostredníctvom korešpodencie, opierať sa budem o sponzorstvo a peniaze získané na benefičných podujatiach a koncertoch. Chcel by som chcel nielen riadiť študetnský parlament ale aj sa snažiť nejako prispieť k jeho rozvoju. Napríklad rozšírením o základné školy, stredoškoláci sú už na vyššom stupni vývoja, ale aj základoškoláci majú právo vyjadriť sa k problémom. Po zvolení chcem spolupracovať aj s ostatnými kandidátmi, nechcem riešiť problémy len sám." K zábave mládeže má tiež zopár nápadov ako napríklad zvýšiť počet kultúrnych a spoločenských akcií: "...pretože v dnešnej dobe tento počet nie je dostatočný. Diskotéky sa začínajú až okolo desiatej, čo je dosť neskoro. Chcel by som zväčšiť počet akcií, ktoré by boli pre mladších ľudí, aby sa mohli zabávať a rodičia by si nemuseli robiť starosti, že niekto ich dieťa v noci prepadne. Peťo má riešenie aj na to ako by mali využívať svoj čas tí menší: "Stáva sa, že keď sa deti hrajú na ihriskách základných škôl príde školník a povie im, že tam nemajú čo robiť. Tieto ihriská by bolo treba využívať a rozvíjať."

Pozdvihnúť základné školy

Tomáš Géci, žiak ZŠ na Charkovskej ulici, sa zameriava vo svojej kampani na: "Horúce problémy dneška". Veľkú časť svojho programu venuje dopravnej problematike a jej výučbe na základných školách. Poukazuje pritom na zdevastované dopravné ihriská. Riešenie tohto problému vidí v mestských častiach a ich starostoch, ktorí by v rámci svojich možností mohli dať tieto ihriská do poriadku. Hneď po svojom zvolení by Tomáš zvolal schôdzu žiakov škôl, ktorí by mu mohli predkladať svoje požiadavky. Tomáš by sa ako študentský richtár zameral na organizovanie športových podujatí študentov. Napríklad výletov na bicykli a podobne: "Oznámenia o podobných akciách by prišli na školu, vyhlásili by sa v školskom rozhlase a záujemcovia by išli. V oblasti kultúry by sa mohli pre študentov poskytovať zľavy pri návštevách kín a divadiel." Čo sa týka Tomášovho vzťahu k Študentkému parlamentu myslí si, že by tam nemali byť len stredoškoláci: "...lebo oni nemajú taký záujem o žiakov základných škôl."

Ľudskosť a tolerancia

Štefan Bicák, druhák z Obchodnej akadémie na Watsonovej ulici, sa ako jediný z kandidátov zameral na utužovanie medziľudských vzťahov a podporu ľudskosti v študentoch. Ako študentský richtár by totiž organizoval návštevy študentov v domovoch dôchodcov, nemocniciach, či iných zariadeniach: "...sú tam ľudia, ktorých nemá kto navštíviť, viacerí študenti by sa pozbierali a išli si k nim sadnúť. Na týchto návštevách by sa chorí a starí mali možnosť vyrozprávať, čo v iných prípadoch nemôžu." Števovi je jasné, že rozhovor s človek predsa nikomu neublíži, ba čo viac môže potešiť. V duchu ľudskej spolupatričnosti by sa niesli aj akési poobedňajšie školy, ktoré by navštevovali študenti, ktorí majú problém so zvládnutím učiva, na druhej strane by tam boli aj študenti, ktorým daná látka nerobí problém a radi ju vysvetlia aj svojim spolužiakom. Na sprejerov sa Števo pozerá ako na ľudí, ktorí chcú niečo po sebe zanechať a preto by aj oni mali mať svoj priestor. To je totiž jediná možnosť ako im zabrániť, aby "skrášľovali" steny budov: "Na sídliskách som videl panely naskladané proti posuvom pôdy, ktoré tam musia byť a zároveň by sa poskytli sprejerom. Bolo by to výhodné pre obidve strany."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.