vlády a v súčasnosti poslanec parlamentu za HZDS.
Ak by sa od počtu študentov na prednáške odvodzovali volebné preferencie, hnutie by sa zrejme do parlamentu nedostalo. Navyše, v hŕstke, ktorá prišla, veľa priaznivcov HZDS asi nebolo - vysokoškolskí študenti, vek pod 65 - to zodpovedá skôr charakteristike nevoličov hnutia.
Sergej Kozlík analyzoval stav slovenskej ekonomiky a hospodársku politiku našej krajiny. Vývoj rozdelil na tri časové obdobia: do roku '94, obdobie '94 - 98' a fázu po roku '98. Sústredil sa na "zlaté časy" '94 - 98', teda počas svojho ministrovania. Veľmi šikovne obhajoval politiku a konanie predchádzajúcej vlády, pričom ani raz nepadol "pojem" HZDS. Z jeho slov bolo jasné, že predtým (pred voľbami v roku '98 - pozn. red.) bolo na tom Slovensko lepšie. Je to pochopiteľné. Veď kto by si špinil do vlastného hniezda. Alebo do jamy levovej?
Sergej Kozlík svoje tvrdenia podložil číslami a rozhodne mu nemožno vyčítať neodbornosť. Veľmi zreteľne sa však ukázalo, do akej miery môže prednášajúci ovplyniť pohľad študentov - na problém v akejkoľvek oblasti. Fakty a čísla sú exaktné, no ich interpretácia môže byť "na niekoľko spôsobov". Počas fázy '94 - '98 (rozumej obdobie mečiarovej vlády, čo samozrejme nebolo pomenované pravým menom) malo teda hospodárstvo našej krajiny správny smer. Teraz Smer má, ale smer - hospodárstva nie je správny. Z istého uhla pohľadu. A každý si ho narysuje iný. Svoj vlastný. Aj prednášajúci, ktorý má nazanedbateľný mienkotvorný vplyv na študentov.
Sergej Kozlík opakovane spomenul problematiku výstavby diaľníc, do ktorých mečiarova vláda investovala veľké objemy finančných prostriedkov. Mnohí sa k tomuto postupu postavili kriticky, a preto S. Kozlík vysvetľoval dôvody tohto počínania. Uhol pohľadu = HZDS. Zdôraznil potrebu infraštruktúry. Ak nebudú diaľnice u nás, budú zahraniční vodiči Slovensko obchádzať a na tranzit využívať susedné štáty. Naša krajina tak príde o príjmy z cestných daní, spotrebných daní z benzínu a ďalších poplatkov. Navyše nekvalitné komunikácie odrádzajú aj zahraničných investorov, ktorých Slovensko naozaj potrebuje ako soľ.
Kritiku toho, že si krajina na diaľnice musela požičať vysvetlil jednoducho. Ak začneme podnikať a požičiame si na nové zariadenie, zadĺžime sa. Sused (metaforicky zrejme súčasná vláda) povie, že sme blázni. Zabúda však, že sa nám to v budúcnosti niekoľkonásobne vráti. A tak to bolo myslené aj s diaľnicami. Otázne ale je, kedy sa nám to vráti. Nám asi nikdy. Snáď našim vnukom.
Sergej Kozlík na záver v krátkosti zhrnul stav slovenského hospodárstva, poukázal na jeho nedostatky a možné východiská (samozrejme z pohľadu HZDS). Výrokom, "Peniaze robia peniaze", potvrdil inklináciu k politike aktívneho investovania. )Tažko však povedať, či tento výrok platí aj vtedy, keď niet z čoho "robiť".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
