vyhlásenie konkurzu podala veriteľská banka. Ako nás informovala správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Jana Albertová, Ján Demikát, súčasný majiteľ starej košickej mliekarne, sa voči tomuto rozhodnutiu súdu odvolal v zákonnej lehote a tak definitívne rozhodnutie ostáva na Najvyššom súde SR. Ján Demikát naznačil správkyni konkurznej podstaty, že prichádza do úvahy aj tá možnosť, že svoje odvolanie voči konkurzu ešte stiahne.

Ján Demikát je známy nielen ako podnikateľ snažiaci sa presadiť práve v mliekarenskej branži. Netají sa svojou bývalou spoluprácou s ŠtB ani priateľskými vzťahmi k bývalým vládnym špičkám z prostredia HZDS. Napriek týmto vzťahom však pred poslednými voľbami založil vlastnú stranu. Preslávil sa ako večný kandidát, kandidoval na prezidenta, primátora, všetko neúspešne. V súčasnosti pôsobí ako poslanec v mestskom zastupiteľstve. My sme sa zaujímali o jeho podnikateľské aktivity súvisiace s mliekarňou. Vyrozprával nám celú genézu.

"Spoločnosť Derostroj sa stala majiteľom starej košickej mliekarne 2. júla 1996. Zúčastnili sme sa konkurzu, ktorý bol vyhlásený na majetok úpadcu, teda spoločnosti Cassoviamilk a. s. Ako nám povedal vtedajší správca konkurznej podstaty, pôvodná cena sa mala pohybovať okolo 50 miliónov korún. Neskôr ju však zdvihol až na 82 miliónov. Na kúpu podniku som si samozrejme musel zobrať úver," vyhlásil J. Demikát.

Posťažoval si, že zatiaľčo on doložil, že mu banka úver poskytne, istá skupina, ktorá takýto doklad nemala, sa postarala o to, aby išla cena hore na spomínaných 82 miliónov. Podľa neho cenu dvíhali umelo. Banka, ktorá poskytla J. Demikátovi úver, zároveň požiadala o preukázanie štartovacieho kapitálu.

"Zložili sme teda na účet v banke požadovaný objem peňazí, banka si ich však stiahla na terminovaný vklad. My sme teda ostali bez peňazí potrebných na rozbeh výroby. Aj napriek tomu sme začali obchodovať a to aj so zahraničím. Naša pozícia bola ťažká, pretože mliekareň stála dva a pol roka. Aj na úkor dodávateľov sme začali z obchodnej činnosti investovať do podniku. V krátkom čase sme obnovili výrobu, hoci vtedy sme mali v tomto regióne ešte silnú konkurenciu - novú Košickú mliekareň. Pre riadny chod sme potrebovali denný odbyt na 80 až 100 tisíc litrov mlieka, ale dopyt bol len po 10 až 20 tisíckach litrov. Výrobu sme začali v polovici roka, teda vypukli problémy s dodávateľmi, ktorí už mali pouzatvárané kontrakty. Aj to sme vyriešili," dodal J. Demikát.

Začali vyrábať termotvarohové výrobky založené na prírodnej báze. Už sa zdalo, že to najhoršie je za nimi, keď prišli ďalšie komplikácie.

"Ozval sa daňový úrad so žiadosťou, aby sme vo veľmi krátkej dobe zložili 27 miliónov korún za prevod nehnuteľnosti. Na tento účel nám žiadna banka nechcela poskytnúť úver. Neostávalo iné, ako začať hľadanie strategického zahraničného investora," poznamenal majiteľ mliekarne.

Tieto problémy prišli práve v čase, keď sa im v Košiciach po zániku výroby v novej mliekarni otvoril trh. V snahe zachovať aspoň časť výroby do vstupu investora začali s produkciou trvanlivých výrobkov pre arabské štáty, išlo najmä o syr kaškaval. Práve mali vyrobených 23 ton tohto produktu, keď došlo k zmene maďarskej vlády a následnej zmene dotačnej politiky maďarského poľnohospodárstva. Arabi cukli, výhodnejšie im bolo obchodovať s Maďarmi. "Vysokokvalitný syr sme museli presunúť do inej mliekarne za polovicu našich výrobných nákladov, čo bola pre nás ďalšia výrazná strata," posťažoval si J. Demikát.

Pokračovali rokovania so zahraničnými investormi, v hlave poslanca mestského zastupiteľstva však skrsol aj iný nápad. Po skúsenostiach s kalamitnou vlaňajšou zimou navrhol na zastupiteľstve, aby mesto kapitálovo vstúpilo trebárs aj väčšinovým podielom do jeho mliekarne. Odôvodnil to tým, že v prípade kalamity a odrezania od sveta by bolo aspoň v tomto smere mesto sebestačné. Jeho návrh sa však nestretol s pochopením ostatných poslancov, ale skôr s ich úsmevmi.

Výroba v starej mliekarni stojí už asi rok a pol. Zamestnaci sú dávno prepustení, v objekte je už len strážna služba. IRB dala návrh na konkurz, ktorému súd vyhovel. J. Demikát však tvrdí, že úverová zmluva aj notárska zmluva o záložnom práve na majetok mliekarne sú neplatné a preto sa voči konkurzu odvolal. Pripúšťa ale zároveň aj možnosť, že svoje odvolanie stiahne, aby tak urýchlil začatie výroby v mliekarni s tým, že v rámci konkurzu by spoločne už so zahraničným investorom opäť podnik odkúpil. Takýto scenár nám však pripadá dosť zábavný, keďže je nepredstaviteľné, aby úpadca, v tomto prípade Derostroj, odkúpil v rámci konkurzu majetok úpadcu. Jedine, že by ten zahraničný investor vystupoval iba sám za seba. Ján Demikát okrem tohto konkurzného konania spochybňuje aj priebeh predchádzajúceho, v rámci ktorého nadobudol majetok. Vraj sa postupom bývalého správcu konkurznej podstaty už začala zaoberať aj prokuratúra. Tak či onak, odvolanie sa voči konkurzu spomalí už beztak zdĺhavý proces konkurzného konania, na konci ktorého môže byť nový majiteľ a oživenie výroby, ale v tom horšom prípade aj definitívny koniec starej košickej mliekarne.